z lásky, alebo ich rozhodnutí bolo výsledkom presviedčacej metódy rodičov. Vierka totiž bola v tom a na dedine je ešte stále hanbou ostať slobodnou matkou. Zbytočné boli tetkine reči, aby si Vierka sobáš dobre rozmyslela, pretože Peter je už teraz večne v krčme. Vraj tam trávi dlhší čas ako doma. A tetka vedela o čom hovorí. Veď robila v dedinskej krčme výčapníčku.
Svadba proste bola a mladí sa nasťahovali k Vierkiným rodičom. Vraj dočasne, kým si nepostavia dom. Ešte sa nerozhodlo, kde budú mať stavebný pozemok, ale mladí už začali šetriť. Aj stavebné sporenie si založili. Mladé manželstvo sa však nevyvíjalo tak, ako si Vierka predstavovala. Peter, ktorý robil v neďalekom liptovskom meste šoféra pekárenskej firmy, bol skutočne viac v robote a krčme ako doma. Ani po narodení dcéry sa toho veľa nezmenilo.
Po častých zvadách, slzách a zúrivých búchaniach dverí sa raz Vierka rozhodla pre radikálne riešenie. Petra postavila pred hotovú vec - buď sa zmení, alebo oddelené manželské postele. Toľkú hanbu by Peter pred kamarátmi neprežil. Radšej si okamžite vymyslel dôvody, prečo je tak málo s rodinou. Vraj sa v ich dome necíti ako doma, svokra im stále radí, čo si majú vo svojej izbe kde položiť, svokor ho stále poučuje. "Takto sa nedá proste žiť. Preto radšej sedím v krčme," tvrdil Peter a Vierka mu uverila.
Kto vie, akým spôsobom, ale po pol roku mu oznámila, že odídu od rodičov. Vraj sa jej podarilo získať byt na mestskom sídlisku. Budú platiť len nájomné a nič viac. O týždeň sa už sťahovali do svojho. Vierka bola šťastná, Peter akýsi namosúrený. Postupne si zariaďovali byt. Z každej výplaty niečo kúpili. Navyše, tu im dali nejaké peniaze z jednej, inokedy z druhej rodiny. Na prvý pohľad šťastná rodinka.
Zdanie však klame. Prvá na to prišla teta - krčmárka, ktorú Vierka náhodou stretla v meste. Slovo dalo slovo a neuplynuli ani tri dni a teta prišla na návštevu do ich nového bytu. "Kde je Peter," opýtala sa hneď vo dverách. Výhovorky, že musel ísť na nejakú fušku sa jej nepozdávali, ale bola ticho. Keď si však všimla modriny na rukách i nohách svojej netere, pustila sa zostra do vypočúvania. Nakoniec jej Vierka so slzami v očiach povedala pravdu. Peter si vraj aj v meste našiel svoju partiu a denno-denne je v krčme. Vracia sa neskoro a opitý. Doma je nervózny, stále kričí na malú, vadia sa kvôli peniazom a neraz ju už zbil. Hlavne vtedy, keď si v posteli vynucoval opitý plnenie sexuálnych manželských povinnosti.
Teta jej bola schopná dať len jednu radu: "Rozveď sa. A keď ťa ešte raz donúti k súloži, udaj ho policajtom. Zavrú ho až sčerná," radila teta. Jej návrhy na radikálne riešenia sa Vierke nepozdávali dovtedy, kým ju nezačal biť tak, že sa hanbila chodiť po ulici. Po mnohých hádkach a bitkách dala návrh na rozvod. Súd vyhovel jej žiadosti až na druhý raz. Vierka však nevedela, že len teraz pre ňu i jej dcéru nastane peklo. Peter sa odmietol z bytu vysťahovať a známi jej vysvetlili, že s tým nič neurobí. Spolu musia bývať aj po rozvode.
Vierka totiž nemala financie na to, aby mu zabezpečila náhradné ubytovanie. Peter sa však z bytu vyšachoval sám. V jeden večer pod silným vplyvom alkoholu prišiel domov a začal robiť poriadky. Vraj sa dopočul, že dcéra má zlé známky. Čo je to za matka, keď sa nevie postarať ani o jedno dieťa. Vraj mu má za trest okamžite niečo naliať a potom sa vraj poberie do svojej izby. Keďže sa Vierka rozhodla odporovať, vysvetlil jej to ručne-stručne. Mlátil ju hlava-nehlava. Bol z toho taký krik a rev, že ich dcéra so strachom vybehla z bytu. Aj jej sa však ušlo niekoľko faciek. Tiekla jej krv z nosa, takže susedia zavolali nielen záchranku, ale aj policajtov.
Okrem mnohých pohmoždením a odrenín Vierka utrpela zlomeniny ruky v zápästí, zlomeninu sánky a stredne silný otras mozgu. Zo zranení, ktoré jej spôsobil opitý Peter sa liečila 23 dní. Nedala sa obmäkčiť ani Petrovými rodičmi a nestiahla žalobu za spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví. Veď Peter surovo ublížil aj ich spoločnej dcére. Podľa lekárskeho posudku jej okrem pravdepodobne ťažko liečiteľnej psychickej traumy spôsobil aj otras mozgu. Súd bol v tomto prípade spravodlivý, ale prísny. Aj keď bol Peter doposiaľ netrestaný, hneď pri prvom pošmyknutí sa na hrane zákona si vyslúžil za spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením do 1. nápravnovýchovnej skupiny.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
