väčšej námahy, môžu dobre zarobiť. Trojica Košičanov si však túto prácu zľahčila na minimum. Ani ich len nenapadlo strácať čas chodením a hľadaním železného šrotu. Rozhodli sa totiž, že si ho zoberú odtiaľ, kde je ho dosť a tak sa nič nestane, ak z veľkej kopy čosi ubudne… Dvadsaťročný Karol a jeho dvaja o tri roky mladší pomocníci išli po šrot do výkupne K. T. Kov na Golianovej ulici v Košiciach. Preskočili plot a farebný kov išlo o nerez v šrotovom stave, uskladnený v priestoroch výkupu uvedenej zberne, usilovne prehadzovali ponad plot. Tam skončilo 314 kilogramov šrotu v hodnote 10 814 korún.
Tak ako väčšina podobných akcií, i táto, z marca tohto roku skončila dolapením páchateľov, ktorých prokurátor obžaloval z trestného činu krádeže formou spolupáchateľstva. Obžalovaní nezatĺkali a všetci traja sa ku krádeži priznali. "Všetci sme sa vopred dohodli, že pôjdeme ukradnúť šrot z dvora na Golianovej. Tam, odkiaľ sme ho brali, nebol pes," vypovedal Gejza. "Keď sme tie železá už mali poprehadzované na druhej strane plota, tak sme ich odtiaľ poodnášali do pivnice na Golianovej č. 31. Na druhý deň sme sa dohodli s Ľudovítom B., že nám šrot odvezie do zberne na Podnikateľskej ulici, kde sme ho išli predať," potvrdil Richard. Jeho parťák Karol ho doplnil, že sa im to podarilo len raz. Za šrot dostali 1600 korún a chceli predať aj ďalšiu várku, ale druhý pokus im už nevyšiel. Prečo, to vysvetlil Karol: "Prichytili a zadržali nás policajti. My sme potom všetko, čo sme ukradli, vrátili."
A že sa tak skutočne stalo, potvrdil aj majiteľ zberne K. T. Kov. "Železný šrot mi bol vrátený, poškodenie na zariadení som nezistil, takže náhradu škody nežiadam, povedal v prípravnom konaní poškodený Richard K. Svedok Ľudovít B. zase priznal, že obžalovaní ho požiadali, aby im odviezol do zberne kovový šrot, ktorý si sami nazbierali. "Ja som to bez rozmýšľania urobil, lebo som nevedel, že im nepatrí. To, že ho ukradli, som sa dozvedel až na polícii po tom, čo nás zadržali. Stalo sa to pri druhom odvoze…" Pracovník zberne, Slavomír T. takisto nepoprel, že od obžalovaných odkúpil 136 kilogramov nerezu a 12 kilogramov železného šrotu…
Napriek tomu, že Gejza a Richard sú ešte mladiství, na pojednávanie prišla len mama prvého z nich. Tá na margo toho čo sa stalo, povedala: "Nevedela som čo urobil. Môžem mu hovoriť, čo chcem, aj tak ma neposlúchne. No keď s tým neprestane, skončí v base, rukou ukázala na zamrežované okná, na ktoré bolo vidno z pojednávacej siene. Mladí dnes nepočúvajú, ani sa neboja, povedia, že im tam dajú jesť a pozrú si aj správy…" skonštatovala Mária H. Chlapci na trestnej lavici sa veru nemali čím chváliť. Z čítania ich osobných charakteristík priam kričalo, že ich spoločnou chorobou bolo záškoláctvo a v prípade Karola i to, že bol v škole drzý, arogantný a neustále vyvolával konflikty. Z podarenej trojice bol trestaný len mladistvý Richard, register trestov jeho kumpánov bol doteraz čistý.
Na otázku samosudcu, ako si chlapci predstavujú svoj život, resp. budúcnosť, odzneli tieto odpovede. Hovorí Richard: "Ja by som aj išiel robiť, ale nikde ma nezoberú lebo ešte nemám osemnásť. Keď ich budem mať, tak si nájdem robotu u nejakého súkromníka". Gejza a Karol sa tiež svorne zhodli na tom, že pôjdu robiť, ale tam, "kde ich dá úrad práce". Tieto predsavzatia by sa mladým mužom pri troške snahy mohli naplniť, ale len vtedy, ak nie slovami, ale svojim správaním a životom ukážu, že sa chcú živiť nie krádežami, ale statočnou prácou.
Za krádež, ktorej sa dopustili spoločnými silami, si traja kamaráti, každý podľa zásluh, od samosudcu vyslúžili podmienečné tresty. Richard dostal súhrnný trest 8 mesiacov na skúšobnú dobu dvoch rokov, Karol 6 mesiacov a Richard o dva menej, obidvaja na skúšobnú dobu jedného roka. S rozsudkom boli spokojní obžalovaní i prokurátor a tak je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
