Sobrance. Za to, že sa neovládol, keď v ňom, ako sa hovorí, vzkypela žlč a päsťor obžaloval z trestného činu lúpeže. Pred súdom nezatĺkal, ku všetkému sa priznal. Bránil sa len tým, že bol opitý.
"V ten deň som dostal podporu 6 tisíc korún. Šiel som do krčmy, že si dám pivo a že to oslávim. Necelé dva mesiace predtým som vyšiel z basy. Dozvedel som sa, že ma družka nechala a už žila s iným. Pil som celé dva mesice a aj v ten deň, keď som sa pokúšal ukradnúť tej panej retiazku. Nebol som na to odkázaný, mal som pri sebe 760 korún. Po tom, čo som to urobil, začali na mňa kričať, ja som sa zľakol a ušiel domov. Zadržali ma však policajti, ktorí za mnou prišli aj s paňou, ktoú som sa pokúšal okradnúť."
Tento nevydarený kúsok, ktorého sa dopustil ani sám nevie prečo, stál Júliusa až príliš veľa. Keďže to nebola jeho prvá "lúpežka", po konečnom zúčtovaní mu súd naparil 9 rokov basy so zaradením do tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovaný trest prijal, výhrady mal len proti zaradeniu do skupiny, v ktorej si mal odpykať trest. "Do trojky nie, dajte ma do dvojky," pokúsil sa vyjednávať, no neuspel.
Tu sa náš príbeh končí a pre vás, milí čitatelia, ktorí máte odvahu obliecť si pomyselný sudcovský talár, sme tentoraz pripravili trošku inú otázku, ako obvykle. Napíšte nám, prečo podľa vášho názoru dostal Július taký vysoký trest a tiež to, ako sa volá človek, ktorý sa opakovane dopúšťa násilnej trestnej činnosti.
ou zaútočil na kamaráta, sa ocitol na lavici hanby. Incident, ktorý vyvolal v decembri lanského roka pred pohostinstvom Anna, mal totiž súdnu dohru. A to všetko pre peniaze, ktoré Jánovi dlhoval kamarát Rado. Keď si od neho kupoval tovar na dlh, sľuboval, že mu peniaze o dva mesiace vráti. Odvtedy však ubehli tri, ale Rado sľub nedodržal. Naopak, tváril sa ako mŕtvy chrobák. I keď nešlo o nejakú horibilnú sumu, pretože v hre bolo len 550 korún, Ján nevidel dôvod, pre ktorý by mal dlh oželieť. Keď videl Rada, ako si popíja s priateľmi v pohostinstve, poriadne ho to vytočilo. Zavolal ho von a žiadal, aby mu vrátil dlh. Rado tvrdil, že peniaze nemá, že mu ich vráti, ale až neskôr. To už bolo na Jána priveľa. Ani sám nevedel, kedy mu vyletela ruka… Udrel Rada päsťou do tváre, potom ho zvalil na zem, kľakol si na neho a viackrát ho udrel… Pri tejto nakladačke Rado utrpel zlomeninu nosovej kosti, pomliaždenie mäkkých pokrývok hlavy a podvrtnutie krčnej chrbtice. Zo zranení sa liečil a práceneschopný bol rovných 19 dní.
Ján neskončil oveľa lepšie. Nielenže, nezískal svoje peniaze, ale na dôvažok ho ešte okresný prokurátor obžaloval z trestného činu lúpeže.
"Vlani v júli, Rado odo mňa zobral tri fľaše vodky, dve fľaše broskyňovej pálenky a žuvačky, všetko v hodnote 550 korún. Peniaze mi nevracal, preto sme sa dohodli, že to urobí do dvoch mesiacov. Ja som za tovar, ktorý odo mňa zobral, musel zaplatiť v hotovosti, preto som ho žiadal, aby mi peniaze čo najskôr vrátil. To sa však nestalo a tak sme sa dohodli, že mi dlh splatí do dvoch mesiacov," vypovedal obžalovaný v prípravnom konaní. Dodal, že kamarát sa s platením vôbec neponáhľal a tak, keď ho videl v pohostinstve, ako míňa peniaze, pochytil ho oprávnený hnev… "Zbil som ho, ale chcel som len svoje peniaze. Nič som mu nezobral, ani som ho neprehľadával. Je mi ľúto, čo sa stalo," vypovedal obžalovaný.
Rado, ktorý pred senátom Okresného súdu v Michalovciach vystupoval v úlohe poškodeného, potvrdil, že zobral od Jána liehové nápoje a žuvačky s tým, že mu za ne zaplatí. Priznal i to, že sľub nedodržal. "V ten deň, vlastne bolo to už okolo pol ôsmej večer, som sedel s priateľmi v pohostinstve, kde prišiel aj obžalovaný. Len čo ma uvidel, zavolal ma von, že sa chce so mnou rozprávať. Vstal som a šiel za ním. Pred pohostinstvom mi začal vyčítať, že utrácam peniaze v krčme, ale jemu dlh nevraciam. Ja som mu povedal, že nemôžem, lebo peniaze nemám a on ma udrel. Spadli sme na zem, kde ma viackrát udrel po tvári aj po rôznych častiach tela. Začal som krvácať z nosa… Peniaze som mu nakoniec vrátil a to poštovou poukážkou," povedal pred trestným senátom poškodený.
Ján bol obžalovaný z trestného činu lúpeže, ale pravdou je to, že pred súdom nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by v tomto smere svedčil o jeho vine. Ba práve naopak, očití svedkovia incidentu a treba povedať, že boli traja, síce videli, ako obžalovaný bije Radoslava, no nikto z nich nevidel, že by mu prehľadával vrecká, resp., že by u neho hľadal peniaze. Na túto okolnosť pri rozhodovaní o vine a treste, kládol dôraz aj trestný senát. Ten na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Ján L. sa nedopustil trestného činu lúpeže, ale že svojím konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví a výtržíctva, keďže sa uvedeného konania dopustil na mieste prístupnom verejnosti. Muži v talároch mali za to, že obžalovaný sa mal svojho oprávneného nároku domáhať iným spôsobom, nie násilím… S prihliadnutím na čistý register trestov obžalovaného, na jeho dobré osobné charakteristiky, ale i na to, že sa k spáchaniu prejednávaného skutku priznal aj ho oľutoval, súd mu uložil trest odňatia slobody na 7 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
S verdiktom nebol spokojný prokurátor, ktorý sa proti nemu odvolal a argumentoval tým, že konanie Jána L. malo lúpežný motív a preto malo byť kvalifikované ako lúpež, resp. vydieranie. "Ja som nemal v úmysle Radoslava olúpiť. Chcel som dosiahnuť len to, aby peniaze, ktoré mi dlhoval, vrátil," povedal pred odvolacím súdom obžalovaný, ktorý prišiel na pojednávanie vo vojenskej uniforme, keďže od júla tohto roku vykonáva v jednom z košických útvarov základnú vojenskú službu. Jeho obhajkyňa navrhla súdu odvolanie prokurátora zamietnuť ako neodôvodnené. S týmto názorom sa stotožnil aj senát Krajského súdu v Košiciach, ktorý po dôkladnom preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že je tak vo výroku o treste, ako o vine, zákonný i spravodlivý a odvolanie prokurátora zamietol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
