skupinu medzi seba poslanci NR SR v rámci akcie deň otvorených dverí. Svojim (p)oddaným stúpencom dovolili celý piatok, aby sa na nich pozerali ako v ZOO a dokonca si za to nepýtali ani vstupné.
Zrejme najlapidárnejšie odpovedal na otázku, aký význam prikladá dňu otvorených dverí v NR SR jej podpredseda Béla Bugár: "Každý z občanov by mal byť hrdý nie na poslancov, ale na parlament ako zákonodarný orgán..." Jeho slová vzápätí zdupľovala slovami "Poď Mečinko, aj ty patríš sem" istá pani. Tá si do knižky o Národnej rade vložila portrét V. Mečiara, ktorý mimochodom poslaneckým mandátom po predchádzajúich voľbách pohrdol a venoval ho radšej Interpolom hľadanému Ivanovi Lexovi.
No nielen bývalý predseda vlády má takých svojich obdivovateľov, ktorý by zaňho dokázali aj dýchať. Súčasného mikipremiéra Dzurindu majú v istej krčmičke v Čunove tak radi, že si na jej drevenú stenu zavesili bielu tabuľku s červeným nápisom: "Jedného dňa sa tu zastavil vážený pán premiér Miki Dzurinda a nechal tu sprepitné... To predstavovalo 2 koruny, ktoré sú pod ním prilepené."
Ktovie, či aj na tento ‚tringelt' myslel premiér pri slávnostnom otvorení Dňa Slovenskej republiky na svetovej výstave EXPO 2000 v Hannoveri. Vo svojom prejave totiž okrem iného vyzval prítomných hostí na návštevu Slovenska so slovami, že sme krajina, v ktorej sa oplatí žiť. O politický azyl na Slovensku požiadalo od začiatku roka presne 6 zúfalcov...
Dôkazom vyzdravenia pána prezidenta je aj jeho zamyslenie sa nad témou (ne)vyhlásenia referedna o predčasných voľbách. "Ak to nebude protiústavné, neostane mi nič iné, len to urobiť. Ak by som to neurobil, ktovie čo by sa stalo. Možno by ma aj odvolali. Ale ja sa toho nebojím. Aj keď v našej republike je všetko možné. Dokonca moja smrť by určite bola niektorým ľahostajná...," skonštatoval R. Schuster, ktorému opätovne pripomíname slová M. Dzurindu: "Slovensko je krajina, v ktorej sa oplatí žiť".
To si zrejme myslia aj čelní predstavitelia jednopercentnej DS. Tí sa rozhodli nasledovať príklad mediálne prezieravejších kolegov R. Fica a J. Čarnogurského, ktorí sa okrem aktuálnej teploty v Severnom ľadovom oceáne vyjadrujú vyjadrili už k všetkým otázkam trápiacich našu a svetovú verejnosť. Prvou lastovičkou v tomto smere bol déesácky poslanec NR SR P. Tatár, ktorý sa rozhodol, že text slovenskej hymny je na dnešnú dobu málo dynamický a nabáda k pasivite. Zatiaľ síce neuvažuje o konkrétnom oficiálnom návrhu, nazdáva sa však, že hymna by mala byť "hrdá, občianska a aktívna".
K Tatárovi sa pripojil aj stranícky kolega P. Zajac, ktorý upozornil, že Tóno Popovič pred časom ponúkol zaujímavý návrh modernejšej hudobnej inštrumentácie tradičnej štátnej hymny. Kanál HBO odvysielal americký film Lepšie to už nebude...
No nielen u nás nie je núdza o podobné ‚vylomeniny'. Originálny zmysel pre humor preukázal aj šéf kolumbijskej polície Luis Gilebert. Vetou "Povedz pánovi prezidentovi ahoj!" vyzval protidrogového psa, ktorého počas návštevy Kolumbie práve hladkal B. Clinton, na vyjadreniu úcty k najsilnejšiemu mužovi sveta. Veď niekedy stačí tak málo...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
