štvrtok, bude už po druhýkrát minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.
Nie sú podstatné ani zaujímavé dôvody, ktorými skupina opozičných poslancov svoj podnet vyšperkovala. Aj keby boli vecne opodstatnené obvinenia z politickej manipulácie súdov (iróniou je napr. nedávny verdikt sudcu Mihaľa o neuvalení väzby na Poóra, prepustenie Lexu z kolúznej väzby a pod.), a aj keby ministrov návrh na odvolanie Harabina bol skutočne "protiústavný", i tak je hlasovanie o nedôvere iba zbytočným plytvaním času i peňazí daňových poplatníkov. Koalícia sa totiž vo svojej dnešnej mizérii musí orientovať a rozhodovať vyhranene politicky. A ministerský koniec Čarnogurského by znamenal závažné oslabenie koalície cez mínus deväť hlasov KDH, čo si teraz nevezme na svoje triko ani Dzurinda, ani Migaš. Jednoducho a jasne, podjesenná konštelácia hviezd je už "klasickej" iniciatíve HZDS oveľa menej naklonená, ako napr. bola pri prvom odvolávaní Čarnogurského začiatkom marca, či pri hlasovaní o Dzurindovi v apríli.
Keďže šanca na úspech je doslova mikroskopická, neoriginálny vstup HZDS do jesennej sezóny je skôr námetom na úvahu o opozičnej bezprizornosti. Kdekoľvek navôkol sa pozrieme, nestretneme sa v posledných zopár rokoch (s výnimkou Poľska) s jedinou "odvolávacou" iniciatívou opozície. Ministri padajú všade z x rôznych dôvodov, nie však cez inštitút poslaneckého odvolávania. Jednoducho preto, lebo koalícia je vždy z povahy veci silnejšia, takže bez širších politických dohôd naprieč celým spektrom je iniciovanie nedôvery iba nezmyselným rámusom, ktorý v očiach voliča dehonestuje zákonodarný zbor.
Chronické vyslovovanie nedôvery je iba jeden z viditeľných symptómov toho, že HZDS i SNS sú neštandardou opozíciou. Za temer dva roky pôsobenia v nevládnych laviciach tieto strany demonštrovali, že tradičné nástroje opozičnej politiky, ako sú popísané v politologických knižkách a k videniu v šťastnejších krajinách, nie sú zrovna ich šálkou kávy. Spomenie si napríklad niekto na nejaký podstatný zákon, ktorý táto opozícia v parlamente predložila? Alebo: Pamätáte si aspoň na jeden koaličný škandál (a tých teda bolo!), ktorý by odhalila opozícia?? Tá opozícia, ktorej prvou a základnou úlohou v parlamentnom systéme je kontrola moci?!
Bude preto poučné si prierezovo všimnúť, cez aké kauzy sa vkráda do voličského povedomia slovenská opozícia. A natíska sa smutný obraz; keby nebolo hriechov vlastnej minulosti, to jest imunitných kabaretov Lexu a Krajčiho, výpomoci koalície (kauzy Palacka, Černák, Kaník, Ďuračka), rôznych rýdzo politických rozpráv (napr. superškandalózny priebeh diskusie o zmluve o delení federálneho majetku), či spomenutých "odvolávačiek" ministrov, tak by sme vlastne ani netušili, že nejaká opozícia v slovenskom parlamente vôbec sedí.
Ak do zoznamu pridáme práve aktuálne referendum o predčasných voľbách (zajtra má Schuster rozhodnúť), či "varieté Elektra", kde si Mečiar pozval do domu Markízu, tak máme na dlani diagnózu: Základným rysom opozičnej politiky - najmä HZDS - je mediocentrizmus, teda temer výlučná koncentrácia na prejavy, ktoré priťahujú pozornosť oznamovacích prostriedkov. Odtiaľ je už lepšie pochopiteľné, prečo slovenská opozícia tak vytrvalo forsíruje návrat priamych prenosov z parlamentu.
Záľuba HZDS a SNS v produkcii konfliktných situácií vyústila ešte v januári do tiež veľmi neštandardnej odvety koalície, ktorá vtedy silou väčšiny prijala reštriktívnu novelu rokovacieho poriadku. Akcia splodila sebe primeranú reakciu, tým ale v konečnom dôsledku degeneruje celý politický systém; zužovanie priestoru pre opozíciu je zužovaním priestoru pre kontrolu moci a teda známkou nižšej akosti demokracie. Čo sa ale dalo múdrejšieho počať, keď sa ako na bežiacom páse vyskytovali absurdné divadlá typu, že sa do rozpravy písomne prihlásili celé kluby HZDS a SNS, aby po jednom štyridsaťkrát zopakovali to isté, čo už povedal ich prvý rečník?
Skutočnosť, že opozícia sa za dva roky nenaučila rolu a stále nie je schopná osvojiť si základné, sebe vlastné úkony, nie je preto iba diagnózou HZDS a SNS, ale ťaživým problémom slovenského parlamentarizmu. Presne o tom bude aj tento štvrtok, nie o ministrovi spravodlivosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
