Marcela GÁLOVÁ a Peter FURMANÍK

Vaše listy a množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 39. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Zbadala som pani Angelu, ako zápasí s nejakým mužom..." sme priniesli príbeh o žene, ktorú olúpil násilník pred jej vlastným domom.

Niečo po ôsmej hodine ráno vyšla pani Angela K. pred svoj dom a vyzerala mamu, či sa ešte nevracia z kostola. Vtom k nej podišiel mladý muž...

"Opýtal sa ma, koľko je hodín a či neviem, kedy ide do mesta autobus. Povedala som mu čo chcel a on dobiedzal ďalej, že či nemám cigaretu. Odbila som ho s tým, že nefajčím a keď som sa otočila, že sa vrátim dnu do domu, pribehol ku mne a schmatol ma za tričko... Snažil sa mi stiahnuť z krku zlatú retiazku, ale ja som sa bránila. Vošla do mňa taká zlosť, že som ho odstrčila tak silno, až spadol na cestu. Vstal a znova sme sa naťahovali. Po celý čas sa mi snažil strhnúť retiazku, ale ja som s ním o ňu bojovala, pretože si ju veľmi cením. Je to darček, ktorý som dostala pri príležitosti päťdesiatych narodenín... Nakoniec sa mu to však podarilo. Retiazka spadla na zem, ja som ju chcela zdvihnúť a vtedy do mňa strčil takou silou, že som narazila do bránky na plote," opísala pred trestným senátom pani Angela K. svoj zápas s lúpežníkom. Zdôraznila, že ani potom sa mu nepodarilo jej retiazku zobrať, pretože len čo sa pozviechala a vstala zo zeme, "prišľapila" ju nohou. Začala kričať o pomoc a na jej volanie vybehla z náprotivného domu suseda Magdaléna S. "Keď som začula krik, pozrela som sa cez okno. Zbadala som pani Angelu, ako zápasí s nejakým mužom... Vyšla som von, ale ten chlap medzitým ušiel. Pýtala som sa susedy, čo sa stalo a ona mi povedala, že jej strhol retiazku. Vravela, že medailónik našla, ale retiazku nie. Hľadala som ju spolu s ňou a podarilo sa mi ju nájsť, visela na obrubníku..." vypovedala pred súdom svedkyňa. Nahnevaná pani Angela zavolala na políciu. Netrvalo dlho a pred jej domom zastavilo policajné auto, do ktorého nasadla s tým, že lúpežník utekal smerom na neslávne známe sídlisko Lunik IX. "Obišli sme ho celé, ale lupiča som zbadala až neďaleko poľnej cesty. Ukázala som ho policajtom," potvrdila pred súdom poškodená.

Za jej chrbtom zahrieval trestnú lavicu dengľavý muž. Július G., ako je už známe, nielenže nedostal čo chcel, ale ešte ho aj prokurátor obžaloval z trestného činu lúpeže. Pred súdom sa ku všetkému priznal. Bránil sa len tým, že bol opitý.

"Pil som celé dva mesiace a aj v ten deň, keď som sa pokúšal ukradnúť tej panej retiazku. Nebol som na to odkázaný, mal som pri sebe 760 korún. Po tom, čo som to urobil, začali na mňa kričať, ja som sa zľakol a ušiel domov. Ľutujem čo som urobil," sypal si popol na hlavu obžalovaný.

Tento nevydarený kúsok, stál Júliusa príliš veľa. Keďže to nebola jeho prvá "lúpežka", po konečnom zúčtovaní mu súd naparil 9 rokov basy so zaradením do tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny.

Tu sa náš príbeh končil a vy, milí čitatelia, ste nám mali napísať, prečo podľa vášho názoru dostal Július taký vysoký trest a tiež to, ako sa volá človek, ktorý sa opakovane dopúšťa násilnej trestnej činnosti. Do redakcie sme dostali 86 odpovedí a drvivá väčšina z vás (osemdesiati traja) odpovedala správne, že pod výšku Julovho trestu sa podpísala skutočnosť, že išlo o obzvlášť nebezpečného recidivistu. Paragraf 41, ods. 1, Trestného zákona o tom hovorí takto: "Páchateľ, ktorý znova spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, hoci už bol pre taký alebo iný obzvlášť závažný úmyselný trestný čin potrestaný, považuje sa za obzvlášť nebezpečného recidivistu, ak táto okolnosť pre svoju závažnosť, najmä vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od posledného odsúdenia, podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť..."

Kto sa topí, aj slamky sa chopí

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Milan FEDOR z Michaloviec: "Odsúdený je recidivista a preto trest, ktorý dostal, je pre neho ako vyšitý." Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Keďže nešlo o Julov prvý ´husársky kúsok´, súd mu to všetko spočítal a vyšlo to na pár rôčkov, ktoré si právom odpyká." Ján HRAŠKA z Nových Sadov: "Podľa môjho názoru Július dostal preto taký vysoký trest, lebo už bol predtým viackrát odsúdený. Človek, ktorý sa opakovane dopúšťa násilnej trestnej činnosti, sa volá recidivista." Mária REPASKÁ z Košíc: "Rómsky recidivista napadol ženu, ktorá mu ochotne a zdvorilo poskytla požadované informácie a olúpil ju. Udelený vysoký trest je zaslúžený, keďže tie predchádzajúce sa minuli svojmu výchovnému účinku." Štefan RUŽIČKA z Trnavy: "Taký vysoký trest bol namieste, lebo išlo o recidivistu. Súd si to overil z vyžiadaného výpisu z registra trestov. A ešte čosi Július ako recidivista zo skúseností vedel, čo ho čaká a preto zrejme vyjednával: dvojku za trojku... Zbytočne."

Tatiana GIRMANOVÁ z Košíc: "Súd považoval Júliusa za obzvlášť nebezpečného recidivistu a v takomto prípade sa horná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu. Moja odpoveď na otázku znie, že človek, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti je recidivista a ja by som postupovala rovnako prísne ako súd: trojka, žiadna dvojka!" Ivan ORLOVSKÝ z Bardejova: "Július G. dostal preto taký vysoký trest, lebo opakovane spáchal závažný násilný trestný čin. Alkohol nie je a ani by nemal byť poľahčujúcou okolnosťou, práve naopak, veď Július už bol známym recidivistom a násilníkom."

Katarína BALOGOVÁ z Košíc: "Prečítala som si súťažný príbeh a nazdávam sa, že súd rozhodol správne, keď páchateľovi uložil trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov. Navyše ho umiestnil do tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny, kde je veľmi prísny režim a menší kontakt s rodinou..." Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Slovenčina je s pomocou cudzích slov taká bohatá, že Júliusa G. môže pomenovať viacerými výrazmi. Napríklad notorický či chorobný násilník, šikovný lúpežník, recidivista, starý repeťák… Myslím si, že dostal zaslúžený primerane vysoký trest." Ján BOČKAY z Košíc: "Kto opakovane spácha násilný trestný čin, je obzvlášť nebezpečný recidivista. Keďže v takýchto prípadoch ide väčšinou o nenapraviteľné indivíduá, zodpovedá tomu aj výška trestu."

Žofia HENZÉLYOVÁ zo Spišskej Novej Vsi: "Na prvý pohľad je trest 9 rokov v najprísnejšej skupine za neúspešný lup zlatej retiazky priveľký. Okrem iného je priveľký aj preto, lebo sa Július priznal a bol aj poriadne naliaty. Súd ale rozhodol správne, lebo mu týmto trestom pripomenul jeho predošlé lúpeže a to, že je nenapraviteľný…" Milan DELIA z Košíc: "Obžalovaný dostal taký vysoký trest preto, lebo jeho trestný register už zrejme predstavoval pestrú mozaiku ´odmien´ za predošlé prehrešky proti zákonu. Zrejme sa tieto ´odmeny´ ukázali ako málo efektívne v jeho prevýchove. Obdivujem jeho sebavedomé počínanie pri výbere kategórie pre ubytovanie, keď si na súde zažiadal, že chce ísť do dvojky, nie do trojky..."

Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Človek, ktorý je viackrát súdne trestaný sa volá recidivista. V tomto prípade sa mi však trest (9 rokov) zdá privysoký najmä preto, že páchateľ tento trestný čin ani nedokončil." Pavol KOVALÍK z Košíc: "Július G. sa u sudcov volá recidivista, u nás obyčajných ľudí, ringišpíl. Výška trestu asi bola určená tak, aby Julko mal čas získať nejaké ipony a čierny pás karate, aby pri ďalších pokusoch o prepadnutia nežného pohlavia nebol taký dengľavý. Ale 9 rokov mu bude dobre a bude si bezstarostne žiť a my vonku sa budeme všemožne starať, aby mal čo papkať."

Božena KUDLÁČOVÁ z Trnavy: "Takí ľudia, ako Július, by mali byť v base stále, lebo len čo ich vypustia, už ohrozujú slušných ľudí. Sú nepolepšiteľní... Problém však vidím aj v inom. A síce v tom, že nenormálnych vecí je u nás viac ako dosť. Napríklad, že tí, čo si nakradli milióny, si teraz žijú ako padišachovia a nič sa im nestane, ale slušný človek dostane pár korún, z ktorých sa nedá vyžiť."

Peter CSUDÁKY z Košíc: "Podľa môjho názoru alkohol nie je dostatočným dôvodom na ospravedlnenie lúpežného prepadnutia. Pri naťahovaní sa, resp. v boji o retiazku, mohlo dôjsť aj k ublíženiu na zdraví u oboch aktérov príbehu."

Marián BURÍK z Ilavy: "Odsúdený dostal taký vysoký trest preto, lebo to nebola jeho prvá lúpež a navyše, spáchal ju dva mesiace po prepustení z basy. Človek, ktorý sa viackrát dopustí závažného trestného činu, sa označuje ako obzvlášť nebezpečný recidivista."

Bibiana BABÍKOVÁ zo Spišskej Novej Vsi: "Recidivistovi Júliusovi by súd mal nariadiť aj protialkoholické liečenie, ak by sa dokázala skutočnosť, že trestný čin spáchal pod vplyvom alkoholu. Výhovorka, že nebol odkázaný na lúpež, keďže mal pri sebe 760 korún, neobstojí. Kde ostali ostatné peniaze zo 6 tisíc korún, ktoré v ten deň dostal?!" Agáta LAKATOSOVÁ z Dvorov nad Žitavou: "Július dostal preto taký trest, lebo je recidivista. Je nebezpečný pre spoločnosť a teda zaslúžene sa dostal do tretej nápravnovýchovnej skupiny na celých deväť rokov."

Andrej TEJBUS z Lipan: "Július G. je asi nenapraviteľný, nepoučiteľný, neprispôsobivý, trestné činy pácha opakovane notoricky až chorobne. Ozaj, ako inak nazvať človeka vyvrheľa, ktorý má v kapse korunu a pýta cigarety?"

Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Drzosť lúpežníka s príjmom 6 tisíc korún, ktoré mal vo vrecku, ho priviedla k ďalšej opakovanej lúpeži. Pani Angelu K. treba prirovnať k topiacemu sa, lebo, kto sa topí, aj slamky sa chopí. Psychologicky je dokázané, že pri sebaobrane človek nadobúda dvojnásobnú silu, preto dengľavý Julo nemal šancu."

Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Nečudujem sa, že medzi súťažné príbehy tak často zaraďujete kauzy lúpežných prepadnutí. Podľa toho, čo čítavam v novinách, je tento druh trestnej činnosti najrozšírenejší a dopúšťajú sa ho kriminálnici, ktorí už boli za tento trestný čin odsúdení. Sú medzi nimi aj naši čierni spoluobčania. V tomto prípade ide o recidivistu Júliusa G., ktorého však neprevychová ani tretia nápravnovýchovná skupina."

Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Súd dospel k názoru, že obžalovaný je nenapraviteľný, čo sa týka páchania trestnej činnosti. Trest so zaradením do ľahšej skupiny by sa zrejme opäť minul účinku." Ľuboslav LEŠČÁK z Lipan: "V osobe obžalovaného ide o recidivistu s chorobnou chuťou kradnúť a lúpiť, takejto protizákonnej činnosti sa dopúšťa opakovane."

ŠTYRIDSIATY PRVÝ SÚŤAZNÝ PRÍBEH

Dvadsiaty šiesty október 1998 sa do pamäti obyvateľov Čiernej nad Tisou zapísal čiernymi písmenami. V ten deň, okolo 12.30 hod. pišiel do budovy železničnej stanice 26-ročný Štefan R. s malokalibrovkou, ktorú ukradol otcovi z uzamknutej skrine. Vyčkával tam na svojho nadriadeného, ktorý ho dva dni predtým vylúčil z výkonu služby, pretože u neho zistil požitie alkoholu. Keď sa k nemu Ing. Jozef L. priblížil, zavolal ho po mene, potom vybral spod kabáta pušku a vystrelil na neho zo vzdialenosti asi dvoch metrov. Trafil nadriadeného do chrbta. Tomu sa podarilo otvoriť dvere jednej z kancelárií, kde spadol... Štefanovi to netačilo. Pristúpil k nemu a z bezprostrednej vzdialenosti na neho opäť vystrelil a zasiahol ho do hlavy. Postrelený muž váhou svojho tela pribuchol dvere kncelárie, do ktorej sa strelec nemohol dostať. Štefana to však neodradilo a cez zatvorené dvere vystrelil v smere, kde ležal postrelený ďalšie tri rany. Potom zbraň ukryl pod kabát a utekal domov, kde ju uložil do skrine, z ktorej ju predtým zobral.

Ing. Jozefa L. previezla záchranka do nemocnice, kde krátko na to zraneniam podľahol. Utrpel zástrel brušnej a hrudníkovej dutiny, zástrel tvárovej časti hlavy a ľavého kolena, pričom došlo k porušeniu pre život dôležitých orgánov. Smrti zraneného sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej odbornej lekárskej pomoci.

Protagonista krvavého kúpeľa, ktorého prokurátor obžaloval z trestných činov vraždy a nedovoleného ozbrojovania, pred súdom odmietol vypovedať. Predseda trestného senátu preto prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. "Dva dni predtým, ako sa to stalo, ma prednosta stanice poslal domov. A to z dôvodu, že u mňa zistil požitie alkoholu, ktorý som konzumoval ešte večer predtým. Odišiel som domov, ale ešte v ten istý deň som sa vrátil a zašiel som za prednostom opýtať sa ho, čo so mnou bude. Nechcel som, aby ma prepustili pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny... Prednosta mi povedal, aby som prišiel 26. októbra. V pondelok okolo 6.30 som už na neho čakal, ale môj priamy nadriadený Ladislav S. mi povedal, aby som prišiel o desiatej a to za ním kvôli podpísaniu mojej výpovede," opísal okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu činu, ktorého sa dopustil, obžalovaný.

S bôľom v srdci šiel zo stanice rovno do krčmy, kde pil, koľko len vládal. Potom šiel domov, pospal si zo dve hodiny a plný energie vypáčil skriňu, v ktorej mal jeho otec odloženú pušku v legálnej držbe. Z ďalšej skrine potiahol náboje a zásobník, obliekol si dlhý kabát pod ktorý zbraň ukryl a vybral sa na stanicu…

"Chcel som prednostu len postrašiť, nechcel som ho zabiť," bránil sa obžalovaný. Svedkovia, ale aj dôkazy svedčili proti nemu. "Videl som muža v dlhom kabáte, ako pravou rukou siahol pod kabát a vybral pušku… Ing. Jozef L. sa pokúšal skryť za môj chrbát. Zľakol som s, lebo ten muž zdvihol zbraň a mieril ňou na neho a to smerom, kde som stál aj ja," vypovedal očitý svedok tragédie. Inštinktívne sa zohol a utekal na koniec chodby, kde boli dvere, čo vedú do vestibulu. Začul výstrel… "Zo vzdialenosti asi dvoch metrov som videl strelca s puškou v rukách, ako ďalej prenasleduje pána L. Mal som pocit, že ho chce ešte doraziť... Vybehol som von a bežal som na poštu privolať pomoc. Vtedy som začul ďalšie výstrely. Boli štyri, možno päť a išli rýchlo za sebou," priblížil súdu kritické okamihy Tomáš S.

Z pracovných charakteritík obžlovaného vyplynulo, že bol dobrý, svedomitý pracovník. To bol zrejme dôvod, prečo 73 Štefanových spolupracovníkov predložilo za neho súdu spoločenskú záruku. Neospravedlňovali jeh konanie, len poukázali na to, že obžalovaný nie je taký zlý človek, ako ho vykreslili všetky médiá. Poznali ho ako srdečného, kamarátskeho človeka, ktorý sa tešil priazni kolektívu.

Štefan však trpel vážnym neduhom. Jediným vysvetlením jeho konania bola totiž skutočnosť, že sa skutku, pre ktorý stál pred súdom dopustil v ťažkom stupni opilosti. Znalci prepočtom zistili, že mal v krvi 2,86 až 3,32 promile alkoholu, v dôsledku čoho boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti znížené až o 70 percent! Okrem iného uviedli aj to, že u obžalovaného ide o emočne labilnú osobnosť s prejavmi alkoholizmu na rozhraní druhej a tretej vývojovej fázy.

A tu sa náš príbeh končí. Otázka pre vás, milí čitatelia, znie: Ako podľa vášho názoru rozhodol súd a napíšte nám aj to, ako by ste rozhodli vy sami, keby ste mali na sebe čierny sudcovský talár s fialovým lemovaním. Tentoraz nás zaujíma najmä to, či by ste prihliadli na spoločenskú záruku, ktorú dali za Štefana jeho spolupracovníci, resp., či by to ovplyvnilo výšku trestu.

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr do 14. septembra.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.