podpredsedu ruskej vlády Iľju Klebanova mala trvať maximálne tri týždne. Podľa jeho vyjadrenia pre ruskú televíznu stanicu RTR chce ruské vedenie vrak atómovej ponorky z dna Barentsovho mora vyzdvihnúť do jedného roka. Upozornil však, že ide o mimoriadne komplikovanú a komplexnú operáciu.
I. Klebanov uistil, že automatický systém, ktorý mal zastaviť jadrový reaktor na atómovej ponorke, fungoval v momente nešťastia na sto percent, takže po jej vyzdvihnutí nehrozí únik radiácie. Po havárii Kurska ruskí predstavitelia opakovane tvrdili, že ponorka môže zostať na dne mora "aj niekoľko sto rokov" bez rizika kontaminácie okolia rádioaktivitou. "Vzhľadom na obavy medzinárodnej i ruskej verejnosti sme sa však rozhodli ponorku dostať nad hladinu," vysvetlil.
Tvrdenia Moskvy o neškodnosti jadrovej ponorky na dne v hĺbke vyše sto metrov však spochybnili viacerí ruskí i zahraniční odborníci, ktorí sa domnievajú, že prípadný únik žiarenia, ani jeho množstvo by sa v hĺbke Barentsovho mora nedali kontrolovať.
Vyslobodením tiel mŕtvych námorníkov bola poverená petrohradská spoločnosť Rubin, ktorá ponorku Kursk vyrobila. Podľa hovorcu tejto firmy Gennadija Sorokina s plánom, na realizáciu ktorého bude potrebná celková suma päť až sedem miliónov amerických dolárov, súhlasila aj nórska spoločnosť Stolt Offshore, ktorej potápači pomáhali pri otvorení 17 000-tonového vraku, ležiaceho od 12. augusta v hĺbke 108 metrov.
Eventuálne vytiahnutie vraku na povrch môže byť aktuálne až v apríli alebo máji budúcom roku, teda po skončení arktickej zimy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
