petičnej otázky, pod ktorú nazbieralo HZDS 650 tisíc platných podpisov, je veľmi vysoko pravdepodobné, že hlava štátu z košickej filiálky plebiscit vyhlási. Pochybnosti totiž nemajú dvakrát racionálny základ - ústavné právo voliť a byť volený, ktoré odporcovia spomínajú ako problém, sa nezdá byť nijako zvlášť ohrozené. Skôr naopak - voliť a byť volený by sme v prípade úspechu referenda mohli akosi dodatočne ešte raz "nad plán".
Navyše, Schuster si už jeden ústavný prieskum predmetnej otázky urobil. Právna poradňa v Grassalkovichovom paláci, po posúdení údajne šiestich nezávislých expertov, vydala ešte pred spustením petície vo februári nález, že "niet ústavných prekážok pre vypísanie referenda o predčasných voľbách". Vyhovenie Mečiarovej prosbe o vyjadrenie sa k ešte vtedy "predpetičnej" otázke bolo obrovské prezidentské faux pas, ku ktorému sa Schuster vzápätí aj sebakriticky priznal: "Bola to chyba".
Chyba-nechyba, prezident sa nepoučil. I teraz - ešte stále pred verdiktom - totiž šliapol trochu vedľa. "Ak by ústavný súd potvrdil, že som referendum mal vyhlásiť a ja som tak neurobil, môžu ma odvolať, lebo som úmyselne porušil ústavu", nechal sa počuť v piatok. Výrok je vadný hneď dvojnásobne; jednak by bolo nemožné mu úmysel dokázať (a to i bez analýz právnikov, ktoré by k svojej obhajobe asi vedel priložiť), po druhé fakticky prezradil svoje rozhodnutie štyri dni predom. Niežeby to bola tragédia, za rok a pol v úrade ale už hlava štátu mohla natrénovať také vyjadrovanie, aby nepôsobila pred mikrofónmi ako otvorená kniha.
Problém tohto referenda, ktoré padne asi na november, ale vôbec neleží v oblasti ústavnosti. Je zakopaný ešte hlbšie - týka sa nepísaných pravidiel fungovania politického systému. Teda akéhosi zvykového práva a tradícií, ktoré nemožno podchytiť zákonmi ani ústavou. Napriek tomu sa všetkými aktérmi politického života prirodzene ctia a rešpektujú, pričom táto úcta a rešpekt sú vrodenými atribútmi politickej kultúry.
Referendum o predčasných voľbách je ako akt mocenskej rekonfigurácie úhlavne protisystémové v tom, že je pokusom násilne zrušiť zmluvu medzi voličmi a stranami, resp. stranami a stranami, ktorá zakotvuje štvorročnú legislatívnu periódu. DOHODA NESIAHAŤ NA VOLEBNÉ OBDOBIE JE NEPÍSANÝM NADÚSTAVNÝM KONSENZOM vo všetkých vyspelých demokraciách a rešpektujú ju všetci účastníci politického života z jediného prostého dôvodu: Ak by sa referendové vyvolávanie volieb stalo normou a ujalo ako prijateľný spôsob prerozdeľovania moci, parlamentný systém vlády by sa zmenil v nevypočítateľnú anarchiu, v ktorej by žiadna mocenská garnitúra nemohla kalkulovať s dlhšou perspektívou, než dávajú ústavné lehoty od začiatku petičnej akcie po jej zdarný koniec. Vládne programy na štyri roky by sa stali zbytočnými, keďže žiadna moc by nevedela, kedy hra opozíciu prestane baviť a poštve na ňu "ľud". Ešte i štátne rozpočty by bolo múdre schvaľovať iba na pol roka.
Jednoducho, referendá o predčasných voľbách sú všeobecne neprijateľným a zakázaným nástrojom politického zápasu. V záujme elementárnej stability politického systému, a v širšom ponímaní dôveryhodnosti krajiny ako takej. Za posledných desať rokov, ba i dlhšie, niet v Európe jediného príkladu, že by sa nejaká opozícia o čosi takého pokúsila. Skrátenie volebného obdobia je príkladom klasického tabu, ktoré už patrí do sféry štátneho záujmu a za ktoré sa stranícke záujmy v civilizovanom svete nikdy neodvážia.
Toto je základná informácia o referende o predčasných voľbách, ktoré dnes prezident Rudolf Schuster (s najvyššou pravdepodobnosťou) slávnostne vyhlási. Voliči nespokojní s aktuálnou vládou sú kdekoľvek sa pozrieme, opozícia, ktorá ich štve predčasne k urnám, však iba na Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
