spojenie piatich kontinentov. Pzadie vlajky je biele, tri horné kruhy sú (zľava) modrý, čierny a červený, dva spodné majú žltú a zelenú farbu. Samotná zástava bola prvýkrát predstavená barónom de Coubertin v roku 1914 na olympijskom kongrese, ktorý sa uskutočnil pri príležitosti 20. výročia založenia Medzinárodného olympijského výboru. Prvýkrýt zaviala v gréckej Alexandrii, na olympiáde ju účastníci zhliadli počas OH 1920 v belgických Antverpách. Už veľmi časom poznačená vlajka z tohto obdobia posledný krát zaviala na stožiari počas OH 1984 v Los Angeles, teda na olympiáde, ktorú socialistické krajiny (s výnimkou Číny, Rumunska a Juhoslávie) bojkotovali (náhradnou alternatívou pre sovietsky tábor boli preteky Družba) ako odpoveď na bojkot OH 1980 v Moskve zo strany Západu. Nová vlajka sa objavila na OH 1988 v Soule, tá "funguje" na stožiari v olympijskom meste dodnes. Pravidlo o odovzdávaní štafety sa však rokmi nezmenilo, súčasťou záverečného ceremoniálu je zvesenie vlajky, ktorú prevezme starosta nasledujúceho organizátorského mesta.
OLYMPIJSKÝ OHEŇ - Bol už symbolom olympiád v starovekom Grécku, kde súvisel s večným ohňom, ktorý mal horieť na Zeusovom oltári. V histórii novodobých OH bol oheň prvýkrát "na scéne" na OH 1924 v Amsterdame, po osemročnej pauze aj na olympiáde v roku 1932. Tradíciu "originálneho ohňa" z gréckej Olympie zaviedli pred berlínskou olympiádou v roku 1936 Nemci, presnejšie, nápad pochádza z hlavy predsedu organizačného výboru olympiády Carla Diema. Myšlienka sa ujala a a v povojnovom období sa jej už organizátori OH pridržiavali. S tým, že sa trochu upresnila - oheň v Olympii sa zapaľuje slnečnými lúčmi pomocou sústredených zrkadiel a zapaľujú ho devy v bielych rúchach.
OLYMPIJSKÉ MOTTO - "Citius, altius, fortiu" - teda rýchlejšie, vyššie, silnejšie. Výrok, ktorý sa pripisuje "otcovi" novodobých olympiád Pierrovi de Coubertin v skutočnosti nepochádza z jeho úst. De Coubertin je totiž "sekundárny" autor, tým skutočným bol kňaz - otec Henri Martin Dideon z Paríža. Dideon bol na čele Arcuel College a použil túto frázu pri zahájení tunajších školských športových súťaží. Navyše aj o Dideonovi sa dá pochybovať - predtým pôsobil na Albert Le Grand College, kde bol trojslovný latinský nápis vyrytý do steny nad hlavným vchodom.
OLYMPIJSKÝ SĽUB - "V mene všetkých súťažiacich, sľubujem, že ...., " nasleduje niečo o čistote hier, zmysle pre fair - play, dodržiavaní pravidiel, sláve športu... Olympijský sľub, ktorý v mene všetkých prednesie jeden zo športovcov hostiteľskej krajiny s rukou priloženou na rohu olympijskej vlajky, pochádza tentokrát naozaj z úst de Coubertina. Prvýkrát zaznel na OH 1920 v Antverpách a predniesol ho belgický šermiar Victor Boin.
OLYMPIJSKÉ KRÉDO - " Nie je hlavné zvíťaziť, ale zúčastniť sa!" Kto je jeho autorom? Pierre de Coubertin, povie určite každý - a je opäť trchu mimo. De Coubertin je totiž zas skôr adoptívnym rodičom, ak nechceme povedať, že plagiátorom, známeho sloganu. Ten zaznel prvýkrát na OH 1908 a predniesol ho 19. júla 1908 pensylvánsky biskup anglikánskej cirkvi Ethelbert Talbot. Mimochodom, nebolo to priamo na športoviskách, ale na V. konferenci biskupov anglikánskej cirkvi...
Autor: mst
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
