Východoslovenské múzeum

Pred 65. rokmi - 24. augusta 1935 - objavili v Košiciach na Hlavnej ulici unikátny nález, ktorý sa stal známy ako Košický zlatý poklad. Pozostáva z 2920 kusov zlatých mincí - dukátov a dvojdukátov, troch zlatých medailí a masívnej zlatej reťaze, uložených v okrúhlej dvojdielnej medenej schránke zdobenej rytým dekorom. Čo do hmotnosti, množstva mincí - 2920 a 2,14 m dlhej zlatej reťaze o hmotnosti 590 g, je jedným z najväčších nálezov zlatých mincí v európskom, ale i svetovom meradle. Jeho význam z hľadiska dokumentácie približne 200 rokov európskeho mincovníctva (15. - 17. stor.) je mimoriadny a o to väčší, že ho nestihol osud mnohých iných nálezov zlatých mincí, ktoré boli pretavené na iné účely, prípadne opätovne zmincované.

Pri príležitosti 65. výročia Košického zlatého pokladu nemožno nespomenúť osobnosti, ktoré sa zaslúžili o jeho spracovanie a znovunavrátenie do Košíc: PhDr. Ľudmilu Kraskovskú CSc., o ktorej sme písali na tejto strane 30. augusta t. r., univ. prof. Emanuelu Nohejlovú-Prátovú Dr. Sc. a PhDr. Emila Petácha CSc.

Emanuela Nohejlová-Prátová

Narodila sa 13. 6. 1900 v Opatovciach n/L. na Pardubicku. Po ukončení vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe sa krátko venovala pedagogickej činnosti a v roku 1927 natrvalo zakotvila v Prahe na numizmatickom oddelení Národného múzea. Ako historička sa predstavila dôkladnou znalosťou archívnych materiálov už svojou prvou numizmatickou knižnou publikáciou: Z příběhů pražské mincovny (1929). Neskôr sa k tejto téme vrátila v publikácii: Poznámky o ražbách pražské mincovny (1930, 1932) a Dukáty pražské mincovny v době zlatníkové měny - 1561-1573 (1950). V tomto čase sa jej pozornosť stále viac upierala k problematike grošového obdobia českého mincovníctva. Znalosť archívneho materiálu jej dovolila svojimi publikáciami neraz prekročiť aj magický hraničný časový medzník českej historiografie, rok 1620 - Bielu Horu, keď sa dlho ako jediná z numizmatikov čoraz častejšie zaoberala vo svojej vedeckej činnosti aj dobou pobielohorskou. Spracovala otázky mincovníctva Albrechta z Valdštejna, prezentovala problematiku peňažno-historických počiatkov 17. storočia vo veľkej výstave, naznačila zložitosť a význam problému inflačného procesu v počiatkoch 30-ročnej vojny, ktorý zďaleka nebol iba problémom českým, zaoberala sa moravským a sliezskym mincovníctvom. Jej doménou sa stalo spracovanie nálezov z toliarového obdobia českého mincovníctva.

Činnosť prof. Nohejlovej-Prátovej je spätá s Numizmatickou komisiou ČSAV, ktorá vznikla v roku 1952 a ktorú viedla takmer štvrť storočia. Jej snaha o posilnenie numizmatiky v rámci historických vied sa premietla i do vydávania Numismatického sborníka ČSAV, ktorého bola prvou vedeckou redaktorkou, a do ktorého organicky vplynul vynikajúci Numismatický časopis československý. Toto numizmatické periodikum sa stalo reprezentantom československej numizmatickej vedy. Významnou činnosťou pani profesorky ako predsedkyne Numismatickej komisie ČSAV bolo i podporiť zastúpenie numizmatiky v rámci vysokoškolského štúdia a to nielen na katedrách archívnictva a pomocných historických vied, ale ako súčasť vzdelávania na iných odboroch, predovšetkým archeológie a histórie. Sama k tomu významnou mierou prispievala svojimi prednáškami na Univerzite Karlovej v Prahe a Masarykovej univerzite v Brne. Svojimi cennými radami a účinnou pomocou vplývala na formovanie novej generácie numizmatikov.

Svojimi vedomosťami, metodickým myslením, publikáciami, organizačným talentom a svojou energiou ovplyvnila numizmatiku, ako vedu ďaleko za hranicami svojej vlasti. Vymenovali ju za čestnú členku Medzinárodnej numizmatickej komisie.

Jednou z najvýznamnejších publikácií prof. E. Nohejlovej-Prátovej je nesporne monografický katalóg Košický poklad. Nález zlatých mincí 15. - 17. století v Košiciach r. 1935, ktorý vyšiel v roku 1948 a má základný dokumentačný význam pre poznanie európskeho mincovníctva. Pritom nemožno opomenúť jej osobnú zásluhu a jej najbližších spolupracovníkov o zachovanie celistvosti pokladu v časoch 2. svetovej vojny a jej významný podiel na tom, že sa po rôznych peripetiách dostal na miesto svojho nálezu - do Košíc. Výsledky jej vedeckého rozboru sú zakomponované v samostatnej expozícii Východoslovenského múzea: Košický zlatý poklad, ktorá bola sprístupnená verejnosti v roku 1970, odkedy je magnetom pre všetkých návštevníkov Košíc.

Vychovala množstvo žiakov a nasledovníkov, ktorí rozvíjajú ňou načaté dielo nielen v Čechách, ale aj na Slovensku. (Zomrela 19. novembra 1995.)

Emil Petách

PhDr. E. Petách CSc. cabovský rodák, absolvent gymnázia v Michalovciach, Filozofickej fakulty UK v Bratislave, gymnaziálny profesor v Prešove a Košiciach, bol plných 35 rokov vedeckým pracovníkom Východoslovenského múzea v Košiciach, historikom, muzeológom a priekopníkom vedeckej numizmatiky na východnom Slovensku. Najväčšiu časť svojho pracovného života zasvätil výskumu hospodárskych dejín Slovenska v období stredovekého feudálneho uhorského štátu.

Numizmatika ako vedecká disciplína svojou povahou, rôznorodosťou svojho materiálu, metódami práce, zaujíma zvláštne miesto v skupine historických vied. Špeciálny numizmatický pramenný materiál, úlohy a vlastné pracovné metódy poukazujú na význam numizmatiky a jej špecifickosť ako vedného odboru. Práve táto špecifickosť zaujala Dr. Petácha natoľko, že sa jej začal venovať s osobitnou pozornosťou, či už v spracovávaní zbierkového fondu numizmatiky v múzeu (mince a medaily, papierové platidlá, faleristika), ktorý od začiatku existencie múzea (1872) patrí medzi počtom najbohatšie alebo vo vedeckom výskume, kde jeho hlavnými výskumnými témami sa stala košická mincovňa a nálezy mincí na východnom Slovensku. Numizmatickej problematike venoval aj svoju kandidátsku dizertačnú prácu, na základe ktorej získal hodnosť kandidáta historických vied - týkala sa dejín košickej mincovne. Tejto téme ostal verný, a po rokoch a úpravách, ktoré si vynútili výsledky najnovšieho numizmatického a historického bádania, vyšla ako monografická publikácia s názvom Dejiny mincovania v Košiciach, v roku 1986. Táto monografia je súbornou prácou, v ktorej sa autorovi na základe archívneho a mincovného materiálu podarilo vytvoriť obraz košickej mincovne od jej počiatkov v 14. storočí až po jej zánik začiatkom 18. storočia. Množstvo originálnych prameňov a dokumentov, bohatá obrazová príloha, ako aj obsiahle tabuľky, ilustrujú produkciu košickej mincovne v jednotlivých storočiach jej existencie a zvyšujú pútavosť publikácie, ktorá prináša prvý zainteresovaný a komplexný pohľad na mincovanie v Košiciach. Publikácia zavŕšila jeho vedeckú prácu i tvorivý život.

Skutočnosť, že ťažiskom práce Dr. Petácha sa stala numizmatika, sa odrazila predovšetkým v jeho expozičnej a výstavnej činnosti. Najprv to bola výstava košického zlatého pokladu v roku 1956, keď bola Vsl. múzeu zapožičaná z NM v Prahe časť pokladu (nádoba, reťaz, časť mincí a medaily), pre výstavu, ktorá sa konala pri príležitosti Medzinárodného týždňa múzeí. Ďalej to bola výstava celého pokladu v roku 1967 (spolu s výstavou prác levočského barokového zlatníka J. Szilassiho). Táto výstava vzbudila nebývalý záujem a podnietila snahu o navrátenie pokladu do mesta nálezu - Košíc. S tým išli rôzne väčšie-menšie ťažkosti a problémy - napr. urýchlená realizácia výstavby trezoru v účelovej budove múzea, ktorý by bol adekvátny charakteru výnimočnosti pokladu a spĺňal všetky požiadavky na jeho ochranu... Vec sa podarila v januári 1970 a sprístupnili stálu expozíciu Košický zlatý poklad ako magnet expozícií Východoslovenského múzea.

Širokej verejnosti sa Dr. Petách predstavil tiež špecializovanou numizmatickou expozíciou: Peniaze na východnom Slovensku, ktorá bola sprístupnená pri príležitosti storočnice múzea v roku 1972. Bol spoluautorom stálej historickej expozície Ľud - tvorca trvalých hodnôt (1981), kde bol jeho tvorivý podiel v kolektíve autorov obzvlášť výrazný.

Popri svojej muzeálnej činnosti pracoval aj v Komisii pre numizmatiku pri Historickom ústave SAV v Bratislave (neskôr prešla k AÚ SAV v Nitre). Svojou prácou v nej sa zaslúžil o udržiavanie dobrých kontaktov s ústrednými numizmatickými pracoviskami - NM Praha, Moravské muzeum Brno, SNM Bratislava, AÚ SAV Nitra. Výsledkom úzkej spolupráce numizmatických pracovísk je dnes už 4-dielna publikácia o nálezoch mincí na Slovensku, na dvoch dieloch ktorej sa podieľal aj Dr. Petách. Dlhé roky bol členom redakčnej rady zborníka Slovenská numizmatika, ktorý si uctil jeho činnosť na poli numizmatiky aj tým, že mu venoval pri príležitosti životného jubilea 70-tich rokov deviate číslo zborníka v roku 1986. Bol pri zrode Slovenskej numizmatickej spoločnosti, od roku 1970 vykonával funkciu člena ústredného výboru spoločnosti po niekoľko volebných období. Dlhé roky vykonával funkciu predsedu, neskôr čestného predsedu košickej pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti, kde sa zaslúžil aj o usmerňovanie zberateľskej činnosti, ako prispievateľ alebo posudzovateľ príspevkov do jej publikačného orgánu, ktorý pobočka vydávala od roku 1974 do 1992 v spolupráci s Východoslovenským múzeom. Svoje poznatky získané vedecko-výskumnou prácou a múzejnou praxou odovzdával pedagogickému a vedeckému dorastu ako externý učiteľ na filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, ale aj ako školiteľ dvojročného muzeologického kurzu pre pracovníkov východoslovenských múzeí v rokoch 1965 - 1967, rovnako ako všetkým spolupracovníkom, ktorí ho požiadali o odbornú radu.

I keď Dr. Ľ. Kraskovská, prof. Nohejlová-Prátová a Dr. Emil Petách nie sú medzi nami, ich pamiatka zostáva v zanechanom diele.

Autor: Mgr. Katarína ZOZULÁKOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.