ktorá bola založená na princípe rovnoramennej páky. Na jednu misku kládli vážený predmet, na druhú závažie. Závažia sa vyrábali z rôznych prírodných materiálov. Najčastejšie sa používala žula, vápenec, pieskovec a iné. Neskôr sa začal používať aj kov, ktorý nahradil osvedčený kameň. Starí Egypťania používali závažia rôznych geometrických tvarov, od guľových až po kónické. V období novej ríše prišli do módy závažia, ktoré napodobňovali tvar zvierat.
Egyptský systém váženia bol veľmi zaujímavý. Základnou hmotnostnou jednotkou bol jeden deben, ktorý sa delil na desať kedetov. Staroveké národy vyjadrovali hodnotu v hmotnostných jednotkách, nie v peniazoch. Kotúčiky s presne stanovenou hmotnosťou spĺňali funkciu závažia, ale aj peňazí. Rimania veľmi rýchle zdokonalili egyptský systém, najmenšou jednotkou sa stal "ptolemajský talent".
Vývoj mier a váh nezaostával ani v Európe. Pripomeňme si niektoré staré jednotky, ktoré používali naši predkovia. Niekedy sa bežne používala "česká libra", ktorá vážila v prepočte vyše pol kilogramu. Násobnými jednotkami boli kameň a cent. Libra mala svoj ekvivalent aj v mincovníctve, ktorý bol označovaný ako "hrivna". Systém mier sa na našom území trošku ujednotil až koncom 18. storočia. V tom období sa začal používať viedenský systém mier a váh. Vďaka viedenskému systému mier a váh sa zaviedli nové jednotky ako: viedenský cent, viedenský lot a viedenská libra. Táto sústava obsahovala aj niektoré ďalšie zaujímavé jednotky ako: viedenské vedro, viedenský karát, colná libra, lekárska libra a iné.
Viedenská sústava bola dosť dokonalá, nebola však jednotná. Pred rokom 1871 neexistoval žiaden centrálny orgán, ktorý by sa bol o miery staral. Nebola zaužívaná ani kontrola ciachovacích úradov. Vládol chaos, jediným riešením bolo urýchlené zjednotenie metrickej sústavy. Problém napokon vyriešila metrická konvencia, ktorá bola podpísaná 20. mája 1875. Bola zameraná na dve základné jednotky - meter a kilogram. Nároky stále rástli, postupne sa technicky zdokonaľoval aj systém váženia. Prvými prístrojmi na meranie hmotnosti boli rovnoramenné váhy. Tento princíp sa používal dosť dlho, možno práve kvôli jednoduchosti a dostatočnej presnosti. Najstaršie váhy na našom území pochádzajú z roku 1268, z obdobia Přemysla Otakara II. V roku 1669 prišiel člen francúzskej akadémie vied profesor Gilles Person z Robervalu s vynálezom rovnobežníkových balančných váh. Vývoj sa nezastavil, ďalší pokrok prišiel až v 18. storočí. V tom období anglický tesár John Wyatt vynašiel zariadenie, ktoré slúžilo na váženie povozov a ťažkých bremien.
Ďalším pokrokom vo vývoji váh bol vynález desatinnej váhy. Túto novinku zostrojil štrasburský váhar Quiteriz a tým položil základy decimálnych váh. V 19. storočí prišiel na svet ďalší vynález, keď v roku 1847 váhar Bérauger zostrojil balančné váhy. Ujali sa a tento typ sa v domácnostiach používa dodnes. Váhy, ktoré sme popisovali, patria do skupiny pákových váh. Nevyhovujú pre všetky typy váženia, preto vedci uvažovali ďalej. Začali vyvíjať nové metódy merania hmotnosti. Dodnes sa používajú pružinové, torzné, hydraulické a elektromechanické váhy. Prvý patent na elektromechanický snímač sa objavil v roku 1908, ktorý sa dal neskôr využiť pri konštrukcii moderných váh.
Objav polovodičov značne ovplyvnil aj vývoj váh. Dnes sú hitom číslo jeden digitálne váhy, ktoré prenikajú takmer do každej sféry. Pre dnešnú modernú dobu sú typické digitálne prístroje. Ich výhodou je presnosť, jednoduchosť. Dnes dokážeme vážiť s presnosťou na mikrogramy, ba aj presnejšie. Čo prinesie budúcnosť? Nechajme sa prekvapiť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
