či Ludvíka Svobodu. Prejdete okolo intarzie Lenina, oči vám spočinú na podobizniach Karla Marxa a Fridricha Engelsa. Nechýba Stalin, Brežnev, ba ani F. E. Dzeržinskij, zakladateľ KGB. Uškrniete sa nad vlajkou s nápisom "Práci česť" a dáte si dobre vychladené pivo za bezkonkurenčných desať korún. Ste totiž v Drienovci neďaleko Turne nad Bodvou, kde sa jedna z krčiem nápadne ponáša na Múzeum komunizmu... Jej majiteľom je predseda obecnej organizácie KSS Štefan Halász.
"Áno, som komunista. Do strany som vstúpil v 1975 o päť rokov neskôr som sa stal predsedom miestnej organizácie. Práve som študoval VUML, keď prišla "nežná" a mnohí nado mnou vtedy ohŕňali nos. Boli to zväčša komunisti, ktorí narýchlo vystupovali z partaje, no ja som stranícku knižku nikdy nevrátil. Vždy hovorím, že to boli lepšie časy, aj keď sa mi dnes nevodí zle. Veľa ľudí si ale nevie nájsť prácu a žije horšie, ako kedysi. Najmä mladí sú na tom teraz oveľa horšie," rozhovoril sa Štefan Halász a ulial nám za akejsi vodky. Neboli to Stalinové slzy.
"Pracoval som ako maliar-natierač, no po revolúcii som sa nedokázal uživiť, a tak som začal podnikať. Založil som najprv stavebnú firmu a potom som si otvoril veľkosklad s potravinami, alkom a nealkom a tiež krčmu. Nedá sa povedať, že by som jej výzdobu v komunistickom duchu plánoval. Raz som vymenil fľašu Metaxy za bustu Lenina a vystavil ju v krčme. Tak to začalo. Veci pribúdali, dačo som kúpil, povymieňal, ľudia podonášali, čo našli pohodené na povale... Tak som prišiel k svojráznemu interiéru. Okolie to spočiatku prijímalo všelijako, no teraz sa to väčšine pozdáva. Nenamietajú domáci ani náhodní návštevníci a neviem o tom, že by sa ktosi vo dverách otočil a odišiel," pokračuje.
Okrem krčmára a nás sedia v krčme U Lenina traja muži, dvaja z nich sú Štefanovia.
"Býva ich tu aj viac. Neraz príde do krčmy šesť chlapov a piati z nich sú Pištovia. Štefan je v dedine najobľúbenejšie meno. Vo výrobnom družstve sme robili kedysi desiati chlapi a iba jeden nebol Štefan..." vysvetľuje Štefan Halász.
Pýtame sa ho, čo zo svojej zbierky si najviac cení?
"Azda tú intarziu Lenina, ktorú dostali Košičania od partnerov z Užhorodu pri príležitosti tridsiateho výročia povstania. Ale poteším sa každému novému kusu, či už je to nejaký portrét, vlajka alebo odznak. Musím ich už ale triediť, vystaviť všetko, čo mám, sa tu nezmestí. Na pôjde mi napríklad ležia kompletné Leninove spisy v ruštine, maďarčine i slovenčine a nájdu sa tam aj nejaké Stalinove spisy. Veľkú radosť mávam z turistov, ktorí tu občas zablúdia, i novinárov. Po ich návšteve sa totiž môžem tešiť na nové prírastky do zbierky," pochvaľuje si.
Ktovie, či recesia, alebo nostalgia viedla Š. Halásza k založeniu miestnej organizácie KSS v Drienovci.
"Bolo to len pred pár mesiacmi a už máme dvanásť členov. Všetci spomíname na bývalý režim s nostalgiou. Boli to pekné časy, ľudia mali postarané o všetko - školu, prácu i bývanie," hovorí komunista-podnikateľ a podotkne, že k súkromníčeniu ho dohnala núdza. "Práci česť", pozdraví prichádzajúceho štangmasta a dodá, že znovu bude dobre, keď sa komunisti dostanú do parlamentu. Neodporujeme mu. Každý máme svoje sny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
