okúsila oba športy. Dynamika a rýchlosť hovorí v prospech squashu, priestor je zas oproti tenisu samozrejme obmedzenejší. Nakoniec, rodiskom squashu boli väznice vo Veľkej Británii (už na začiatku 19. storočia sa hrala vo väznici pre dlžníkov, v londýnskej Fleet hra s raketami a loptičkou, ktorá sa udierala do steny), ich obyvatelia si v stiesnených priestoroch takýmto spôsobom krátili rôzne dlhé chvíle. Na palubách F a G smutne známeho Titanicu sa dokonca nachádzalo niekoľko squashových kurtov, na ktorých si cestujúci mohli "zaťukať" za 50 centov. Či sa na nich loptička odrážala do poslednej chvíle, to už nevieme... Dnes táto dynamická hra, ktorej sa na svete venuje 15 miliónov hráčov (na 46 tisíc kurtoch) klope na dvere olympiády...
***
Henrieta Koláthová pochádza z naozaj športovej rodiny. Sama hrávala tenis, od svojich siedmich rokov zhruba do dvadsiatky. V mládežníckych kategóriách, ešte pod dievčenským menom Lokšová, bola členka VSS Košice (neskôr hájila farby TU Košice) majsterkou kraja i majsterkou Slovenska (jej súperkami boli trebárs Studeníková či Habšudová) v kategórii žiačok. Na tenisových kurtoch bola úspešná aj jej sestra Adriana, osemnásobná juniorská majsterka Slovenska, ktorá patrila ku československej špičke. A aby sme pokračovali ďalej, Adrianiným manželom a teda Henrietiným švagrom, nie je nik iný ako Ladislav Bule, nie tak dávno opora ligového tímu TU Košice v najvyššej basketbalovej súťaži. Ináč, Buleovci sú momentálne za "veľkou mlákou", v Detroite, kde Adriana pôsobí ako tenisová trénerka, Laco zas viedol školské dievčenské basketbalové družstvo. Ale naspäť ku Henriete - s tenisom prestala v "ťažkom" veku. "No, prestala... Ešte sem - tam hrávam, je to však už len rekreačne, turnajov sa nezúčastňujem. Zlom prišiel v puberte, týkal sa motivácie - nik mi nedokázal vyvrátiť, že je správnejšie chodiť na tréningy ako na diskotéky. Nie žeby som nejako hýrila, tenis však v istom momente pre mňa nebol absolútne prvoradým. Keď k tomu príde pár neúspechov, človek si povie, že s tým sekne. Potom sa to už dá ťažko vrátiť naspäť," s odstupom času už aj ľutuje Henrieta Koláthová. Bez športu neostala, čas jej vypĺňal aerobic a lyžovanie.
V roku 1996, v košickom Squash centre na Ťahanovciach okúsila squash. "Najprv to bolo zo zábavy, potom som začala porážať aj dlhšie hrajúcich hráčov," glosuje svoje začiatky v čoraz populárnejšej hre dnes dvadsaťdeväťročná Heňa, ktorá netají, že tenisové základy sa jej v tak podobnej a zároveň tak odlišnej hre zišli. Zhruba pol roka po úvodnej anabáze v squashi sa zúčastnila 1. majstrovstiev Slovenska, ktoré sa uskutočnili práve v Košiciach. Na "nováčika" nie zle, v kategórii žien, v ktorej štartovala vo farbách Kajo Košice, získala 3. miesto. Ináč, jej najhoršie - na ďalších troch republikových majstrovstvách (1998, 1999, 2000) už brala len zlato. To už ako členka Vivatexu Banská Bystrica. Za banskobystrické družstvo hrávala ešte v minulej sezóne, získala s ním titul, v auguste tohto roku sa však v rámci "prestupových termínov" v squashi vrátila do Košíc, konkrétne do Nissan Baldi Squash Club.
MEDZITITUL: Vystúpenia v Čechách a kemp Sardar Khana
"Keďže slovenských ženských turnajov bolo málo, využila som možnosť štartovať na turnajoch v Čechách. V minulom roku v apríli, po tom, čom som ako majsterka Slovenska dostala pozvánku na Veľkú cenu Prahy, som sa zúčastnila na prvom turnaji v Čechách." To bola trochu iná káva ako na Slovensku, Henrieta vypadla v 2. kole.
Na sústredenia zvyknú športovci väčšinou nadávať. Henriete však jedno v športovom raste výrazne pomohlo. V auguste 1999 absolvovala týždenné sústredenie pod vedením pakistanského trénera Sardara Ali Khana. "Pochádza zo známeho rodinného klanu Khanovcov, všetko sú to vynikajúci hráči a tréneri v squashi. Z tejto rodiny je trebárs aj Jahangir Khan, desaťnásobný majster sveta. Khanovci tvoria rozvetvenú rodinu, trénujú doslova po celom svete, živia sa squashom na profesionálnej úrovni." Kvality prípravného kempu vraj boli nepopierateľné. "Dalo mi to strašne veľa, pretože hneď na začiatku som v Čechách patrila do prvej osmičky. Najviac sa to však ukázalo na konci, keď som skončila na celkovom druhom mieste v rebríčku. Dokonca som štyri týždne bola na prvom mieste." To prvé miesto bolo v marci 2000, v súčasnosti Henrieta s 205 bodmi stráca na prvú Češku Janu Šmeralovú z brnenského Squash clubu nejakých 15 bodov.
MEDZITITUL: Najmä zo začiatku boli muži naštvaní...
Dodajme, že ženský rebríček v Českej republike je 60 - členný, porovnanie Slovenska s ČR dokresľuje fakt, že ten slovenský je dvadsaťčlenný. U žien, v tom mužskom slovenskom je v rebríčku zastúpených 300 hráčov. Úmyselne neuvádzame mužov, pretože... "Mne patrí v mužskom rebríčku sedemnáste miesto," nevinne povie Henrieta, ktorej bolo po dohode s prezidentom a vedením Slovenskej squashovej asociácie (SSQA) umožnené,,aby zúčastnila mužských turnajov. "Bolo to pre to, aby sa moja hra ešte skvalitnila. Dohodli sme sa, že mi to prospeje," ústretovosť SSQA poteší, aj keď má malý háčik. "Akurát ma vylúčili z majstrovstiev Slovenska v mužskej kategórii, tých som sa nesmela zúčastniť," smeje sa Henrieta. A tak Henrieta po ženách porážala aj mužov. Neštvalo ich to? "Strašne, najmä zo začiatku ich to hnevalo. Potom si už na to zvykli. Teraz to štve tých prvých pätnástich, tí v rebríčku podo mnou sa už s tým zmierili." Aj v squashi, ktorý je istou neznámou, sa vyskytú známe mená. Trebárs tréner fedcupového družstva žien Peter Vajda, ktorý hrá za 1. SSK Bratislava. Ako to skončilo s ním? "Nehrali sme, pretože mi vzdal zápas - niekam sa ponáhľal. Takže som vyhrala," zasmeje sa víťazne Henrieta.
MEDZITITUL: Na medzinárodnom fóre
Liga žien v squashi je na Slovensku štvorčlenná, mužské ligy sú dve, hierarchicky vyššie postavená I. liga a kvalitatívne nižšia II. liga, obe s ôsmimi účastníkmi. Okrem toho sa hrávajú republikové majstrovstvá, turnaje, veľké ceny... Na medzinárodnom fóre klubové súťaže, majstrovstvá Európy družstiev, jednotlivcov, majstrovstvá sveta, challengerové turnaje, British Open, French Open, turnaje Masters... Aj suverénka domáceho prostredia to má v zahraničí ťažké. V máji tohto roku sa zúčastnila ženského turnaja WISPA (Women International Squash Players Association) v Mníchove (25 000 $). "V prvom kole kvalifikácie som za 16 minút letela z kurtu, keď som prehrala s 20 hráčkou rebríčka WISPA," hovorí momentálne 96. hráčka rebríčka WISPA (u mužov je rebríček PSA - od Players Squash Association), v ktorom tvoria špičku Angličanky, Nemky, Francúzky, Egypťanky, Pakistanky a Juhoafričanky. Henrieta už bola na 92. mieste, bolo to po challengerovej Veľkej cene Prahy 2000, ktorú vyhrala. "V Prahe som bodíky získala." Na challengeri vo Frýdku - Místku skončila na 4. mieste. "Tam som zas tie bodíky stratila a spadla tak z 92. miesta na to 96." A čo reprezentácia? Zúčastnila sa tá slovenská na významnom podujatí? "V apríli tohto roku sme boli na ME vo Viedni. Zvíťazilo Anglicko pred Francúzskom a Nemeckom, my sme z 19 účastníkov skončili na poslednom mieste." Povie sa tomu daň pionierskych rokov... Do konca roka však má Henrieta ešte niekoľko možností. Najprv absolvuje sústredenie, ktoré jej vďaka miestu prípravy asi mnohí budú závidieť. V piatok ráno totiž s ekipou pražského klubu SK Omega Jižní Město (Henrieta zaň nastupuje v českej lige) odletela na 14 - dňové sústredenie na Madeiru, po návrate s exotického ostrova pod portugalskou správou ju v druhý septembrový týždeň čaká prvý turnaj v Čechách (Oliver Tour Příbram). V tretí septembrový týždeň už bude v Amsterdame, tentokrát s banskobystrickým Vivatexom na Pohári európskych majstrov (PEM). Aby sme vysvetlili štart v drese predchádzajúceho klubu, v európskom pohári je možné nastúpiť v zostave, ktorá účasť v ňom vybojovala. Potom, 8. októbra príde tohtoročná šľahačka - British Open v Londýne, kde už má Henrieta účasť potvrdenú, ňou isto je. "Do konca roka by som mala absolvovať ešte jeden z turnajov WISPA v Amerike, miesto ani termín však ešte upresnený nemám"
MEDZITITUL: Medzi profíkmi
Viedeň, Madeira, Amsterdam, Mníchov, Londýn... Pekne sa to počúva. Dá sa takto fungovať na vyložene profesionálnej báze? "Prvá dvadsiatka žien sa už dokáže squashom živiť, cestuje po svete, hráva turnaje, zarába na turnajoch Masters, exhibíciách, samozrejme, svoju úlohu zohrávajú aj sponzori." To je svet. A čo Slovensko? "Momentálne sa na čistom profesionalizme v squashi v našich podmienkach nedá fungovať," hovorí Henrieta, ktorá je ináč absolútne prvou registrovanou profesionálkou v krajinách bývalého východného bloku. Aj keď už nie je sama, pribudli ku nej dve Češky. A nie je "čistou" profesionálkou, Henrieta je zamestnaná v istej košickej spoločnosti. Ako to, že toľko "odbieha"? Pražský klub, sústredenie, banskobystrický klub, PEM, tu turnaj, tam turnaj... "Vďaka majiteľovi firmy, v ktorej pracujem a ktorý ma podporuje v mojej športovej aktivite. Dáva mi, nazvala by som to, aj mimodovolenkové možnosti," hovorí Henrieta Kolláthová, ktorá ľutuje, že squash napriek radikálnemu vzostupu smerom nahor ešte neprerazil na olympijskú scénu. "Mohol to byť ukážkový šport, nakoniec to však je badminton. Škoda."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
