keď nepríjemným prebudením zo sladkého snívania sa pre mňa stal príchod na rodnú hrudu.
Na ceste z Bratislavy je prvým motorestom, na ktorý natrafíte, ZELENEČ. Fakt, že v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov aj posledným, je naozaj jedinou príčinou, prečo tam ešte ľudia chodia.
Personál niekoľkých mladých ľudí, vás príde obslúžiť rýchlosťou asi storočného báčika, ba možno aj ten by bol rýchlejší. Pri objednávaní začnete skromnou požiadavkou o vrecúško čaju do väčšieho pohára. Následne zistíte, že na väčší pohár môžete zabudnúť, pretože tie sú už rozdané ostatným hosťom (sedem hodín ráno - poloprázdny motorest). Poobhliadnete sa a zistíte, že niekoľko z tých pohárov je už dávno voľných pri prázdnom stole. Ale to by ich bolo treba pozbierať a umyť... Po chvíli má už čašník našich "absurdných" požiadaviek plné zuby, a tak si odíde. Čo na tom, že ešte ste s objednávkou neskončili. Jednoducho sa zvrtne a odíde preč.
Po osobnej urgencii sa rozhodne nám odpustiť a opäť sa vrátiť. Síce po pätnástich minútach, ale predsa.
Mám chuť na párky, ale tie si môžem opäť akurát tak nakresliť a vystrihnúť, pretože párky už nie sú (sedem pätnásť - poloprázdny motorest). Nuž čo, praženička tiež nie je zlá. Po všetkých vybavovačkách, neostáva už nič iné, ako čakať...
Po štyridsiatich minútach od jeho objednania prinášajú čaj. Hovorí sa, že trpezlivosť ruže prináša. Mne však nepriniesla viac nič. Praženicu už vôbec nie, a to ani po ďalšej pol hodine. Ak sa čašníkovi pripomeniete, skonštatuje len, že o vás vie. Je to akoby povedal, že vie o vás, ale ste mu maximálne ukradnutí.
Takto krásne sa vám pripomenie Slovensko, ak by vám náhodou ušlo, že už ste na jeho území. Ďalší obraz toho, ako si u nás ľudia nevážia prácu. Za hranicami by si tento personál nezarobil ani na slanú vodu.
A prečo by sa vôbec chlapci snažili, keď majiteľ príde dvakrát do týždňa iba pre tržbu?
Inde vo svete sa niečo také jednoducho nemôže stať, pretože tam vás čašník obskakuje tak, že sa chvíľami až cítite trápne a majiteľ všetko pekne sleduje.
Nuž u nás to bežne nehrozí, a tak moje privítanie na Slovensku skončilo už len zápisom do knihy sťažností, prázdnym žalúdkom a obohatením sa o nový poznatok: Doma dobre, všade najlepšie.
Autor: Andrea Hrabinová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
