priblížil na dosah vyriešenie osemročného hrdelného sporu medzi slovenskou a menšinovou politickou reprezentáciou o preambulu Ústavy SR. Podmienka je iba jedna - ak všetci dostatočne zblbnú.

Začiatok je nádejný. Farkasov nápad, aby štvrtý odsek preambuly sa bez akejkoľvek inej zmeny zaradil hneď ako druhý, získal podporu VŠETKÝCH členov rozpočtového výboru NR SR za SDK, SDĽ i SOP. Ak by poslanci "slovenských" strán rovnako zareagovali i na pléne a zároveň by si Farkasovu SÚKROMNÚ iniciatívu osvojilo i dnešné Predsedníctvo SMK, je vymaľované. Teda pokiaľ ide o preambulu - zostala by už "iba" reforma verejnej správy (Komárno-župa), pôda neidentifikovaných vlastníkov, Charta regionálnych a menšinových jazykov, výučba maďarských pedagógov a nejaké drobnosti...

Finta je v tom, že za úvodom "My, národ slovenský", by okamžite nasledovalo "spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín, žijúcich na území Slovenskej republiky". Idea je taká, že tým by sa akosi odstránila tá "neobčianskosť" preambule, ktorá, podľa SMK, degraduje príslušníkov menšín na občanov druhej kategórie. Súčasne by sa neprekročilo tabu "slovenských" strán, keďže na posvätnú preambulu by sa de facto naozaj nesiahlo... Iba nepatrná zámena riadkov.

Ako to už býva, (skoro)geniálna prešmyčka má jednu, ale dosť brutálnu, vadu. Menšiny by sa spoločne s národom slovenským v ďalšom texte rozpamätávali na "politické a kultúrne dedičstvo predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť". A následne "v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy" by prešli do ďalších dobrodružstiev práve na tom mieste, kde sa v pôvodnej verzii menšiny iba teraz pridávali.

Nuž, je evidentné, že politicky (zatiaľ) priechodný zlepšovák Pála Farkasa by prepašoval do preambuly čistý nezmysel. Čo však - a teraz prichádza silný argument "pre" - na druhej strane váh nie je nič nového. Hlúpostí je už v origináli dosť. Totiž napríklad "zápasy o národné bytie a vlastnú štátnosť" začínajú, podľa všetkých neuletených historikov, niekedy v priebehu 18. storočia - i to s jedným prižmúreným okom. Takisto sú väčšmi folklórom ako historickým faktom "cyrilometodské tradície" - na kultúru a politicko-spoločenský rozvoj Slovenska malo totiž omnoho významnejší vplyv západné kresťanstvo ako východné. Preto trebárs nepíšeme azbukou a práve vo veľkom dohadujeme vatikánsku zmluvu...

Ak už teda "slovenské" strany koaly nedopustia vypustiť z ústavy preambulu, čo SMK tiež navrhovala, tak tu je Rubikon. (Pripomeňme, že preambula nie je povinná, z krajín EU ju má v ústave iba šesť krajín - Francúzsko, Taliansko, Írsko, Nemecko, Španielsko a Portugalsko.) Už iba skočiť - Farkasov nápad by politicky dosť zhojil i vyriešil a napriek zjavnej nezmyselnosti by zase až tak neublížil.

Situácia sa pritom stále väčšmi dramatizuje, Béla Bugár fakticky už obdeň spomína vystúpenie z koalície. Najmä ohľadom tzv. Komárňanskej župy sa menšinová reprezentácia ocitla v poslednom čase pod silným tlakom maďarských intelektuálov i novinárov, takže sa, aspoň vo vyhláseniach, radikalizuje. Bugár, politik doteraz veľmi umierneného imidžu, odpálil už niekoľko razantných výrokov, z ktorých sa nedá vycúvať bez rukolapných ústupkov z druhej strany. Pričom je zrejmé, že práve v kauze územného členenia sú pozície SMK fakticky beznádejné, keďže neťahá za omnoho kratší koniec iba politicky, ale zdá sa, že v tejto veci aj odborne. A SDĽ navyše manifestuje, že ani v otázke pôdy sa zľavovať nebude.

Toto všetko sú argumenty, ktoré sa musia zvažovať nad šarmantnou ideou Pála Farkasa... Napokon, veselý nápad si zhovievavosť priamo až pýta. Nie v jednote, v jednoduchosti je sila.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.