austrálskych, 64 z kategórie "celý svet". Dvanásť hlavných rozhodcov (opäť rozdelených fifty - fifty, 6 austrálskych a 6 "svet") tvoria tzv. fulltimeri, teda tí, pre ktorých je rozhodcovská stolička zamestnaním. V prvej skupine sú aj dvaja Košičania - Martin Babík a Peter Hugec. "Na OH v Sydney budú jednoznačne tvrdšie kritériá, ako na grandslamových turnajoch, do úvahy sa pritom bral ten princíp, aby medzi rozhodcami bolo zastúpených čo najviac národností," vysvetľuje M. Babík, pre ktorého to bude jednoznačný vrchol v jeho rozhodcovskej kariére. Ináč, vraj vďaka manželke Monike, ktorá ho k rozhodovaniu "dokopala" a rodine, ktorá ho podporovala. Ako vlastne došlo ku tomu, že dvaja Košičania majú tú česť rozhodovať na absolútnom športovom vrchole? Začiatkom roka 1999 im prišla v oficiálnych novinách pre rozhodcov, volajú sa On the Line, prihláška na OH, ktorú bolo potrebné vyplniť a zaslať do centra ITF (International Tennis Federation) v Londýne. "V materiáloch bolo uvedené, že jediný, kto má isté miesto na olympiáde, je vrchný šéf rozhodcov Švéd Stefan Franson," konkretizuje M. Babík. Spomínaný Švéd je pánom, ktorý robí supervisora, teda najvyššie postaveného rozhodcu na všetkých štyroch Grand slamoch, podobne tomu bude aj na v Olympijskom parku (Olympic Park) v Sydney. Nie je to už ten typ, ktorý musí vysedávať na stoličke, Franson sa venuje žrebovaniu turnaja a dohľadu nad rozhodcami. V každom prípade, vzhľadom na uvedené kritériá to vyzeralo tak, že našinci sa budú musieť uspokojiť s jedným miestom. Do Sydney, na základe odpovedí, ktoré došli na jar tohto roka, idú zo Slovenska dvaja Košičania...
"Teším sa. Môžete napísať, že nenormálne! Splní sa mi sen, budem účastníkom olympády, aj keď nie ako športovec," hovorí M. Babík, ktorý už Austráliu dobre pozná, keďže tu už štyrikrát (1997, 1998, 1999, 2000) rozhodoval na grandslamovom Australian Open. V rovnakých rokoch bol na Australian Open aj Peter Hugec, ktorý má z nominácie tiež skvelé pocity: "O to viac, že tam budeme s Martinom, teda dvaja starí kamaráti, ktorí rozhodcovsky vyrastali. A ešte o to viac, že nás vybrali z viac ako 2 tisíc prihlásených. Na druhej strane mám taký zmiešaný pocit. Dokonca neviem, či sa až tak teším, keďže doma mám trojmesačnú dcérku Nikolku. Tešiť sa možno začnem až v lietadle." Aká je vlastne Austrália, Austrálčania, Sydney? "Je to tam fascinujúce. Sú tam príjemní ľudia, výborné podmienky, klíma, vôbec, Austrália je krajina, kde sa mi veľmi dobre pracuje." Peter Hugec dodáva: "Súhlasím s Martinom, v Austrálii sa pracuje ozaj lepšie, príjemnejšie ako vo Wimbledone či na US Open. Ľudia v Austrálii sú vrúcnejší, atmosféra je uvoľnenejšia ako vo Wimbledone a v New Yorku." Doteraz však obaja, vzhľadom na to, že prvý Grand slam v roku beží v januári, spoznávali protiľahlý kontinent počas "tuhého leta." Teraz je v Austrálii jar. "Očakávame takých 20 stupňov, takže to nebude veľká klimatická zmena." Do Sydney odlieta M. Babík po trase Viedeň - Kuala Lumpur - Sydney v nedeľu, v dejisku OH bude teda ešte pred ich otvorením a vzhľadom na to, že tenisové súťaže začínajú až pár dní po otvorení, má možnosť vychutnať olympijskú atmosféru. "Je to česť, že pískam tenis na olympiáde, zvlášť sa však teším na to, že môžem naživo vidieť špičkové športy aj mimo tenisu, teda zažiť to, čo nie je každodenné," hovorí M. Babík, ktorý si už teraz brúsi zuby na zápasy basketbalového výberu USA, teda tímu Dream Team IV a finále stovky mužov. Peter Hugec, ktorý poletí tou istou trasou v utorok 13. septembra (teda tiež pred slávnostným otvorením OH) a letenku má zabukovanú na 20. septembra (teda deň po finále) tiež myslí aj na mimotenisovú scénu. "Viac sa teším na iné športy, tenisu si predsa počas roka užijeme až - až... No je otázne, či sa na zápas Dream Teamu vôbec dostaneme," hovorí P. Hugec, ktorého zaujíma atletika, zároveň však nevynechá príležitosť zhliadnuť v akcii našich. "Všetko, kde bude zastúpený Slovák, bude pre mňa zaujímavé, aj keď ten šport pre mňa zaujímavá byť nemusí. Samozrejme, že úlohu zohrajú vzdialenosti, trebárs vodáci budú od nás nejakých 40 - 50 kilometrov, takže šanca je menšia. Veľmi blízko sa však bude vodné pólo, na zápasoch našich, keď to čas dovolí, určite budem." A aké šance dávajú naši rozhodcovia našim tenistom? "Verím, že zopakujú Soul 1988, keď som ako pätnásťročný vstával skoro ráno, aby som videl olympijské finále medzi Mečířom a Mayottem. Mojím tajným želaním je, aby som slovenského tenistu vo vo finále OH zažil opäť, s tým rozdielom, že nebudem musieť ráno vstávať a budem priamo pri tom," zasmeje sa M.Babík. "Aj mojim snom je pískať finále, v ktorom bude mať slovenský tenis zastúpenie," hovorí P. Hugec. Moment, je možné, aby slovenskému hráčovi pískal slovenský rozhodca? "Alibistické by bolo povedať, že je to nemožné. Ak niekto urobé dobre svoju prácu, či hráč alebo rozhodca, finále môže byť," dodáva P. Hugec, ktorý zároveň potvrdzuje, že z byrokratického hľadiska žiaden problém nie je. Nuž, predstava finále - Hrbatý na jednej strane, Kučera na druhe, Hugec na jednej "lajne", Babík na druhej, je zaujímavá...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
