liek a Plínius "hibiscus". Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii, iní lekári ním liečili príušnice a zápaly pľúc a používali ho na urýchlenie hojenia popálenín a rán. V stredoveku franský cisár Karol Veľký zahrnul ibiš lekársky do súpisu rastlín, ktoré museli kláštorné záhrady pestovať.
Ibiš lekársky (Althaea officinalis L.) je trváca bylina so žltým koreňom, priamymi, 80 až 110 cm vysokými, málo vetvenými stonkami. Listy sú striedavé, s krátkymi stopkami, vajcovité, plytko laločnaté. Čepele sú nepravidelne pílkovité až zúbkaté, pozdĺž hlavnej žilky môžu byť riasnato zložené. Kvety sú obojpohlavné, päťpočetné. Korunné lupienky sú bledo fialové až ružové. Plod je hnedý, terčovitý, rozpadavý.
Rozšírený je v Európe, Ázii a v severnej Afrike. U nás sa vyskytuje v teplejších oblastiach na brehoch riek na mokrých naplaveninách, vo vlhkých priekopách, ale aj na slaných pôdach, na lúkách a pastvinách.
Drogou sú usušené korene a listy, zriedkavejšie aj kvety. Pretože ibiš lekársky je na našom území vzácny, korene sú chránené a nesmú sa zbierať. Korene pre farmaceutický priemysel sa získavajú z pestovaných rastlín. Vykopávajú sa skoro na jar, alebo v jeseni, koncom vegetačného obdobia. Listy sa zbierajú postupne, od začiatku kvitnutia rastliny, za slnečného, suchého počasia. Pretože ibiš lekársky je často napádaný hrdzou slezovou (Puccinia malvacearum Mont.), je potrebné pri zbere zachovávať opatrnosť a zbierať len zdravé listy. Korene aj listy sa sušia pri teplote do 60 stupňov Celzia.
Korene a listy ibiša patria medzi tzv. slizové drogy. Obsahujú 10 až 33 percent slizu, škrob, pektín, asparagín, minerálne látky, lipidy, proteiny a i.
Obe drogy sa používajú pri zápaloch horných dýchacích ciest, na tlmenie kašľa, pri zápaloch slizníc, zápaloch zažívacieho alebo vylučovacieho ústrojenstva, a pri hnačkových kolikách najmä u detí. Zápar z listov alebo studený výluh koreňa sa odporúča napr. aj po požití koncentrovaného alkoholu alebo horúceho jedla a nápoja, kedy môže dôjsť k poškodeniu sliznice ústnej dutiny, hltana a žalúdka. Listová droga má podobné účinky ako koreňová a môže sa využiť aj na kloktanie a obklady. Obe drogy sú súčasťou mnohých čajovinových zmesí, sirupov a prípravkov liečebnej kozmetiky.
Z koreňa sa zvyčajne pripravuje výluh za studena. Dve kávové lyžičky drogy sa zalejú pohárom studenej vody a nechá sa 6 až 8 hodín odstáť. Po scedení sa pije sa 2 až 3 krát denne. Listová droga sa pripravuje ako zápar alebo odvar z 1 kávovej lyžičky drogy na pohár vody a užíva sa tiež 2 až 3 krát denne.
Toxickosť: Nie sú známe žiadne škodlivé účinky na organizmus.
Autor: Anna Macková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
