metropol takzvaných vyspelých krajín sveta vyčnievať z davu pre odev, ktorý nie je práve "in". Pochybnosti sa spravidla veľmi rýchlo rozptýlia. Napriek faktu, že nákupné rozpočty žien u nás sú pomerne obmedzené, dokážu sa i z mála „ohodiť" tak, aby upútali pozornosť pánskej časti tvorstva. Lebo práve muži sú porotcami, na mienke ktorých nám vo veľkej miere záleží.
V krajine za veľkou mlákou, v krajine neobmedzených možností sú väčšinou neobmedzené i nákupné rozpočty žien. Nemusia rozmýšľať: „Môžem alebo nemôžem si to dovoliť?" Nie. Jednoducho si vyhliadnutý kus odevu kúpia. Sú uvoľnené. A nielen pri míňaní peňazí na šatstvo, čo pre nich predstavuje za reč nestojacu položku. Táto uvoľnenosť ich zrejme neopúšťa ani vtedy, keď sa ráno prehrabujú v šatníku a snažia sa vyloviť niečo na zahalenie tela. Niet potom divu, že vytvoria „uvoľnené" kombinácie farieb a materiálov, čo nemusí mať vždy pozitívny výsledok. A veru vo väčšine prípadov nemá. Najjednoduchšiu situáciu majú pravdepodobne letušky, či dámy pracujúce v bankách, pre ktoré je predpísaným odevom kostým.
Istotne ste už pri hodnotení postáv žien počuli vetu: „Tá si môže obliecť aj vrece a bude vyzerať dobre." Je to lichôtka, no pre niektoré je „vrece" jediným východiskom. Nie preto, že ich príroda neobdarila dokonalými tvarmi, ale príčinou je nedostatok vôle a malej štipky sebaovládania. Americké ženy, ktoré majú spravidla všetkého dostatok sú azda najvýraznejším príkladom. Je pomerne paradoxné, že tak veľké percento obyvateľov krajiny tvoria obézni ľudia, pretože v kuchárskom remesle za veľkou mlákou nevynikajú. Počas pobytu v New Yorku bola, pre môj žalúdok a žalúdky mojich krajanov, najpríjemnejším zážitkom návšteva slovenskej reštaurácie. Je teda zvláštne, že Slováci sa zmestia cez dvere, napriek konkurencie veľmi schopnej kuchyne, o kvalite ktorej svedčí aj vysoká návštevnosť v podniku rodáka zo srdca Európy.
Američania majú radi všetko veľké. Teda aj veľké, priam obrovské porcie jedla. Typickým je hamburger, alebo sandwich s porciou hranoliek. Je neodmysliteľnou súčasťou jedálnička asi tak, ako u nás chlieb. Až na to, že chlieb jeme aj bez pomletého mastného steaku, majonézy a hranoliek. V menu každej reštaurácie sú samozrejme aj „pomalé jedlá", no v Amerike sa na burger chodí asi ako u nás na kávu.
Slovenské ženy sa teda lepšie obliekajú, lepšie vyzerajú (samozrejme v priemere, no v tomto prípade výnimky skôr potvrdzujú pravidlo). Jedno však Američankám odoprieť nemožno. Starostlivosť o pleť, vlasy, nechty, používanie dekoratívnej kozmetiky. Cudzinec, alebo skôr cudzinka si nemôže nevšimnúť dokonalú manikúru a pedikúru, ktorá je zjavne výsledkom návštevy profesionálky. Salóny sú na kažkom kroku, a tak ako si muži nechávajú leštiť topánky, ženy investujú do svojich nechtov. Možno to ani investícia nie je. Nad sumou desať dolárov za pedikúru, pri mesačnom zárobku tri alebo štyritisíc, keď navyše väčšinu výdavkov na domácnosť zaplatí ešte lepšie zarábajúci manžel, sa totiž vôbec nepozastavíte. Fakt, že americké ženy kladú dôraz na kozmetickú starostlivosť, dokonalý účes, prirodzený make - up a zdravú pleť má istý dôvod. Možno to potom zatieni ich nie príliš premyslene vybratý odev. Veď nakoniec v Adamovom a Evinom rúchu najviac vyniknú práve spomenuté kvality. Možno teda ženy za veľkou mlákou vedia, čo robia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
