ako prehrešky. Nedávno, po úmrtí nášho spoločného dobrého známeho, mladá žena pozostalým telefonicky vyjadrila sústrasť slovami: "Prajem vám sústrasť..." a nasledovali ďalšie, tiež nie veľmi vhodné slová útechy, hoci boli dobre mienené.
Táto udalosť, poznatky z telefonátov niektorých čitateľov, ktorí sa nepredstavia z nepodpísaných listov, ktorými anonymní pisatelia nadobudnú sebavedomie aj guráž používať spomedzi nádaviek skvosty, s ktorými by sa umiestnili na popredných miestach, ak by niekto takú súťaž vyhlásil, skrátka - toto všetky nám vnuklo myšlienku dávkovať po troška, po kvapkách, bontón. Začneme kvapkou blahoželania a kvapkou kondolencie.
BLAHOŽELANIA píšeme vždy rukou na otvorenej príležitostnej pohľadnici alebo na špeciálnej v obálke. Posielame ich včas, aby došli najneskoršie v deň udalosti, ku ktorej blahoželáme.
KONDOLENCIU napíšeme hneď, len čo sa dozvieme o úmrtí a nečakáme na smútočné oznámenie, ktoré mohli trúchliaci zabudnúť odoslať. V kondolencii sa nevhodný výraz môže adresáta dotknúť, preto vyberajme slová veľmi pozorne. Sústrasť, ako som spomenula na začiatku, "neprajeme", ale "vyjadrujeme", preto by mal byť text približne takýto: "Prijmite vyjadrenie mojej hlbokej (úprimnej) sústrasti nad skonom (odchodom) nášho (vašej)...."
Nad textami blahoželania aj kondolencie by sme si mali trošku potrápiť mozog, aby neboli formálne a nepodobali sa ako vajce vajcu.
Slušné je poďakovať sa za blahoželania aj za kondolencie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
