všetkých strán prežúval šokujúci výrok člena Európskej komisie (EK) Güntera Verheugena. Ten sa v sobotňajšom vydaní bavorského denníka Süddeutsche Zeitung vyslovil za usporiadanie všeľudového hlasovania, v ktorom by sa občania Nemecka vyjadrili k prijímaniu kandidátskych krajín do Európskej únie.
Osobitná váha a pôvab povedaného tkvie v tom, že Verheugen je komisárom EK pre ROZŠIROVANIE EU. Teda vysokým úradníkom, ktorý stojí v prvej línii rokovaní s kandidátskymi krajinami a dnes a denne ich ubezpečuje o nezlomnej vôli EU prijať ich do zväzku.
Verheugen zožal vlnu kritiky, s jeho myšlienkou sa (s čestnou výnimkou šéfky exHaiderovej Slobodnej strany Rakúska /FPÖ/ a vicekancelárky Susanne Riess-Passer) nikto z relevantných politikov nestotožnil. Pluralitnejšie to vyzeralo na úrovni komentátorov a analytikov, i tu sa však viacmenej našla zhoda aspoň v tom, že "tieto slová boli úderom do tváre všetkých kandidátov" (Frankfurter Allgemeine Zeitung). Renomovaný nemecký denník z toho aj usúdil, že "obsadenie funkcie Verheugenom bola chyba", čo je údajne teraz už každému jasné.
Aby bolo komisárske faux pas celkom jasné aj nám, o to sa najväčšmi zaslúžil ako vždy najmenej škrupulózny Pavol Hamžík: "Realizovanie myšlienky referenda v Nemecku o rozšírení EU by bolo najlepším spôsobom ako rozšírenie EU zablokovať". V rovnakom zmysle, i keď zaobalenejšie, formulovali svoje reakcie i Eduard Kukan, Ján Figeľ a František Šebej. A je to veru tak - všetky prieskumy vytrvalo signalizujú, že nielen v Nemecku, ale i rozhodujúcej väčšine krajín EU (s čiastočnou výnimkou Grécka, Dánska a Švédska) nemá expanzia na východ podporu "euroobyvateľstva".
Verheugenovo faux pas tkvie proste v tom, že udrel azda na najcitlivejšiu strunu celej "rozširovacej" agendy, ešte citlivejšiu, než je napríklad práve prebiehajúca (či skôr stojaca) vnútorná reforma EU (bez ktorej ale žiadne rozšírenie nebude). Dôležitý je ešte kontext jeho slov - ideu referenda spomenul v súvislosti so zavedením spoločnej meny euro, čo sa udialo tiež bez opýtania nemeckej verejnosti (tak pyšnej na svoju povojnovú marku). Summa summarum - komisár Günter Verheugen "uletel" až tak ďaleko, že si dovolil pripodotknúť, že k fundamentálnym zmenám dotýkajúcim sa života občanov Únie by nebolo od veci sa ich na názor aj opýtať.
Samozrejme, účelnosť a zmysel referenda sú v kauzách meny i rozširovania spochybniteľné; argumenty zástancov i odporcov by vydali na objemnú literatúru. Pokiaľ ale inštitút referenda ako princíp celkom nezavrhneme (v Nemecku by museli kvôli nemu novelizovať ústavu), Verheugenova idea je v každom prípade absolútne legitímna. Ak už ľudové hlasovanie vo výnimočne významných kauzách verejného záujmu akceptujeme, kde inde už má miesto, ak nie pri štátoprávnych zmenách? Neobstojí námietka, že na rozdiel od krajín kandidátskych by bolo v členských krajinách EU referendum nadbytočné preto, lebo u nich nejde o odovzdávanie časti štátnej suverenity. Skúsme si takto predstaviť síce nezmysel, ale analógiu, že by sa nad našimi hlavami vlády v Bratislave a Kyjeve dohodli na pripojení Podkarpatskej Rusi k Slovensku - nestratili by sme suverenitu, ale zavýjali poriadne... Nuž, od Nemcov sa čosi takého žiada ako samozrejmosť a zmienka, že by sa k tomu mohli vyjadriť, je "faux pas".
Možno, že Verheugen "udrel do tváre" aj kandidátske krajiny. V prvom rade ale prefackal poriadky v samotnej Únii, kde sa bruselská elita "europolitikov" nebezpečne posúva k akémusi osvietenému absolutizmu. A to je, každý uzná, faux pas naozaj nevídané. Však sa zaň Verheugen aj rýchlo ospravedlnil, pričom z "dezintepretácie" svojich slov obvinil aj samotné noviny. Nuž, ďalšia veta z predmetného interview, že "táto záležitosť (rozširovanie, P.S.) je priveľmi dôležitá na to, aby o nej rozhodovali len samotní politici", nenecháva pochýb, o akú obrovskú "dezinterpretáciu" išlo...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
