vracal domov z práce. Vošiel som do bloku na Južnej triede v Košiciach, kde bývam a vybral som si poštu zo schránky. Podišiel som k výťahu a vtedy vbehli do bloku štyria muži. Traja ma obstúpili a štvrtý stál pri dverách. Jeden z nich, taký tmavý, vysoký asi 170 cm sa ma opýtal, či viem, komu som dlžný 276 tisíc korún a vrazil mi jednu do zubov. Vravel som, že o svoje záležitosti sa starám sám a vtedy ma oboma rukami naraz udrel po ušiach. Povedal, že oni zastupujú pani K. a že do zajtra mám doniesť 150 tisíc korún. Ak to neurobím, moja dlžoba sa vraj vyšvihne na pol milióna," vypovedal pred senátom Krajského súdu v Košiciach pán Ľudovít K.

Upresnil, že celý incident trval asi 10 minút a skončil sa útekom mužov, čo ho prišli vydierať. Tí zdupkali vo chvíli, keď zbadali prichádzať jeho suseda.

Z rozprávania poškodeného vyplynulo, že na druhý deň vošiel do bloku cez zadný vchod, aby sa vydieračom vyhol. "Predpokladám, že vedeli, že som doma, lebo mi nejaký muž telefonoval. Ich požiadavka bola už vyššia. Chceli 350 tisíc korún. Ja som to odmietol s tým, že ak pani K. niečo chce, nech príde sama. On mi na to, že ona nemá čo chodiť, pretože ju zastupujú oni. O hodinu sa ozval telefón znovu a mužský hlas mi pripomenul, aby som nikomu nič nehlásil, že keď dlh vyrovnám, bude všetko v poriadku. Pri treťom telefonáte ma volajúci upozornil, že úroky stúpajú a že mám zaplatiť pol milióna," opísal počínanie vydieračov poškodený.

Ako povedal, ešte v ten večer zavolal známemu, ktorý robil na polícii a dohodol si s ním na druhý deň stretnutie v budove Policajného zboru na Moyzeovej ulici v Košiciach. Tam si ho jeho kolegovia vypočuli a ukázali mu fotoalbum. Poobzeral si ho a našiel v ňom fotografie niektorých z nevítaných návštevníkov. S telefónnym číslom vo vrecku, a radou, aby požiadal o pomoc, ak bude treba, poškodený z polície odišiel. Asi dva dni sa nič nedialo, no na tretí ho v kancelárii jeho predajne na Alžbetinej ulici v Košiciach, navštívili dvaja muži. "Sedel som pri stole a vykonával administratívne práce. Bez vyzvania si sadli do kresiel a na otázku, čo potrebujú, povedali, že prišli dojednať ´tú´ vec. Stál som si na svojom, že ja si to s pani K. vybavím sám… Po mojom vysvetlení sa zdvihli a odišli preč. Potom som jedného z tých mužov na fotografii spo(znal. Policajti povedali, že je to H. a čudovali sa, lebo on vraj také veci nerobí," uviedol poškodený.

Ako ďalej povedal, pár dní sa nič nedialo, ale potom ho v jeho predajni na Alžbetinej ulici navštívila štvorica mužov. Vlastne, len jeden podišiel k nemu, mal to byť Rastislav T. a hodil mu na stôl splnomocnenie na vymoženie 500 tisíc korún, zatiaľ čo druhý z nich stál pri dverách, tretí pri schodoch a štvrtý Marián B., stál dole pod schodmi. Ľudovít K. sa letmo pozrel na papier a zbadal na ňom svoje pečiatky. Bolo mu jasné, že je to podvrh a tak listinu odmietol podpísať. Vtedy mu podľa jeho slov Rastislav T. jednu vrazil a kopol ho do ľavého boku. Zvalil sa zo stoličky na zem a spadli mu pritom aj okuliare… Nikým nepozvaní návštevníci odišli s tým, že na druhý deň si o 9. hod. ráno prídu po peniaze.

Vydieranému Košičanovi nebolo všetko jedno a tak promptne oznámil na polícii, čo sa malo na druhý deň udiať. Ráno šiel do predajne skôr, ako boli otváracie hodiny. Ozbrojení muži zákona obsadili priestory predajne a čakali na vydieračov. Tí však svoj sľub nesplnili. Nielenže neprišli o deviatej, ale nebolo ich ešte ani o 11. hodine. Policajti odišli s tým, že už zrejme neprídu. Ukázalo sa však, že to bola chyba. "Keď som päť minút pred 13. hodinou išiel zavrieť predajňu, pretože je to čas obedňajšej prestávky, vtrhli do predajne štyria muži a zbili ma tak, že som sa nevedel spamätať. Stalo sa to nečakane a tak rýchlo, že neviem povedať, či to boli tí istí čo ma navštívili deň predtým. Tvrdím však, že veľmi dobre vedeli, že dopoludnia boli u mňa v predajni policajti. A to je dôvod, prečo už nikomu neverím… A nielen to, keď už o tom hovorím, tak poviem aj o inom. Nemal som len telefonáty v súvislosti so zaplatením stále vyššej sumy, ktorá sa vyšplhala na pol milióna. Keď som sa po prvom pojednávaní na tomto súde vrátil domov, mal som na odkazovači oznam, že ak ešte raz pôjdem na súd, živý z neho neodídem! A ani to nie je všetko. Viem aj o jednej oveľa závažnejšej veci, ale už nič nepoviem, lebo sa bojím…" priblížil súdu dianie okolo seba, poškodený. Okrem iného dodal, že vyšetrovateľovi odovzdal aj mikrokazetu, na ktorú s pomocou diktafónu nahral dva výhražné telefonáty vydieračov…

Táto včerajšia výpoveď poškodeného nie je na chlp totožná s jeho tromi výpoveďami z prípravného konania. Ako povedal, odvtedy uplynuli tri roky a tak si pamätá len kostru toho, čo sa dialo. Keď počúval, čo všetko povedal, resp. nepovedal, vyhlásil. "Ja tomu sám nerozumiem, každá výpoveď je napísaná inak…" To najlepšie však ešte len príde. Z trestného činu vydierania sa včera pred súdom zodpovedal len Rastislav T. a aj to len za skutok, ktorého sa mal podľa obžaloby krajského prokurátora dopustiť 7. júla 1997, keď s dvomi neznámimi mužmi vo vchode bloku na Južnej triede v Košiciach, nútili Ľudovíta K. k zaplateniu dlhu Ivete K. A to tak, že Rastislav T. bil poškodeného po lícach…

"Neviem, odkiaľ to prokurátor zobral, pretože ja som jasne povedal, že ma pri výťahu bil muž tmavej pleti, ktorého som neskôr zbadal na polícii, keď ho viedli po chodbe v putách a hneď som to oznámil. Nikdy som nepovedal, že to bol Rastislav T.," vyhlásil poškodený. K tomuto bombastickému výsledku sa súd dopracoval po 3 a pol hodinovom vypočúvaní poškodeného a dvoch svedkýň, z ktorých sa predsedovi senátu nepodarilo vypáčiť iné slovo, ako "už si nepamätám". Z čítania ich výpovedí však bolo jasné, že sa vyjadrujú ku skutku (návšteva vydieračov v predajni poškodeného), ktorý nebol vôbec žalovaný. Jedna z nich dokonca uviedla, že krstné meno pani K., v mene ktorej mali vydierači vymáhať dlh od poškodeného nie je Iveta, ale Kvetoslava… Tento galimatiáš, ktorý je výsledkom práce polície, vyšetrovateľa a prokurátora, bude mať ďalšie pokračovanie v druhej polovici septembra. Senát a prítomní obhajcovia, ako sa vraví, potili krv, aby dospeli k nejakému záveru. Natíska sa preto otázka, komu a načo slúži takéto objasnenie trestného činu zo strany polície, v ktorom ani tú najmenšiu rybu nemá kto usvedčiť. A pritom tie veľké sa smejú do rukáva…

Apropo, zostáva len dúfať, že poškodený, ktorý sa má opätovne zúčastniť pojednávania, sa ho bude môcť zúčastniť. Včera to prisľúbil so slovami: "Prídem, pán predseda, ak dožijem..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.