majetok. Rodina R. sa síce so susedmi nenavštevovali, ale nedá sa povedať, že by spolu zle vychádzali. Gazdiné neraz spoza plota spolu klebetili a gazdovia, keď sa náhodou stretli v krčme, bez problémov si sadli za jeden stôl.
Vlani na jar rodina R. vyhrala v jednej rozhlasovej súťaži zájazd pre dve osoby. Rozhodli sa preto, že leto strávia pri mori. Dokúpili poukazy pre svoje dve malé deti, švagor ich doviezol do Bratislavy a tam sadli do autokarového autobusu. V čase, keď sa slnili na talianskych plážach pri jadranskom mori vôbec netušili, že v ich rodnej dedine sa odohrala takmer dráma.
Bol teplý letný augustový večer a Františkovi V. sa vôbec nechcelo spať. Bola takmer polnoc, keď sa zdvihol z postele a pobral do kuchyne. Skôr, ako otvoril chladničku, aby si z nej vybral chladené pivo, padol mu pohľad na susedov dom. Zdalo sa mu, že v záhrade sa niekto pohybuje. Chvíľu sledoval okolie domu, nič sa však nedialo. Pomyslel si: "Mne sa už sníva aj postojačky. To za to, že ma Imrich požiadal, aby sme dávali pozor na dom." Keď si však pivo nalieval do pohára, periférne znovu zaznamenal pohyb. Teraz už sledoval susedovu záhradu sústredenejšie. Zbadal neznámeho chlapa, ako sa pomaly zakráda k domu. Najprv skúšal, či sú na jednej strane domu dobre zavreté okná a potom sa pobral k bočným dverám. Netrvalo dlho a dnu vkĺzol ako mačka.
Až vtedy sa pán František spamätal a začal konať. Policajti prišli o 15 minút. Vraj práve tým smerom boli na výjazde. Hore už bola aj Františkova manželka. Podala im kľúč od hlavného vchodu. Vraj sľúbili susedom zalievať izbové kvety. Muži v uniforme prezreli obidve poschodia, ale nikoho nenašli. Obhliadku domu urobili ešte raz, ale znovu nič. Veci v izbách neboli porozhadzované, skrine pootvárané, nikde žiadne stopy po nevítanom návštevníkovi. Susedovcom ani nevyčítali, že ich zbuntošili zbytočne. Pri spisovaní záznamu sa dohodli, že majitelia domu sa po návrate z dovolenky ozvú sami len v tom prípade, ak im bude niečo ozaj chýbať.
František si v duchu vyčítal, že konal zbrklo. Nemal volať policajtov. V tom ho však žena buchla do boka a ukazovala na susedovu záhradu. To už policajti bežali tým smerom. Po krátkej naháňačke zadržali muža, ktorý sa im chcel pod rúškom nočnej tmy stratiť z dohľadu. Niekoľko metrov opodiaľ bola pohodená taška cez plece a v nej retiazky a prstene zo žltého kovu, starožitné sošky z dreva a mosadze, CD prehrávače, niekoľko videokaziet, dokonca aj malý kazetový magnetofón a ďalšie predmety. Ráno sa policajti vrátili pre starú škodovku, ktorú mal páchateľ zaparkovanú na lesnej ceste pod lesom.
Nebolo problémom Jánovi C. dokázať, že predmety z tašky pochádzajú z krádeže. Priznal sa aj k tomu, že sa schoval v spálni za staromódne zrkadlo. Policajtov potom sledoval z okna a keď sa mu zdalo, že odišli, vybral sa zadnými dverami von. Až v záhrade si však všimol, že muži v uniforme vychádzali zo susedovho dvora, spanikáril a začal utekať. Hneď si ho všimli a postili sa za ním.
Keďže bol Ján C. prichytený pri čine, ani sa veľmi nevykrúcal. Horšie však bolo s dokazovaním ďalšej trestnej činnosti. Policajtom sa však s použitím ďalších faktov podarilo usvedčiť páchateľa, že má na svedomí minimálne dve krádeže v rodinných domoch v susedných obciach a v troch bytoch na sídlisku v neďalekom okresnom meste.
Pri vyšetrovaní vyšli najavo zaujímavé súvislosti. Ján C. sa len pred štyrmi mesiacmi vrátil z výkonu trestu odňatia slobody. Práve tam sa naučil zaobchádzať s planžetou. Vyskúšal si to v praxi a celkom sa mu život zlodeja rodinných domov a bytov zapáčil. Obytný priestor, ktorý sa rozhodol vykradnúť, si vyhliadol vždy v noci. Prvou informáciou bola pre neho tma v byte a nevyberanie zásielok z poštovej schránky. Na druhý deň sa pokúšal v bytoch zvoniť. Ak by mu niekto otvoril, vyhovoril by sa, že hľadá kamaráta, ale jeho adresu presne nepozná.
Ján C. ukradnuté veci predával podľa jeho vlastnej výpovede v krčmách, no pravdepodobne mal niekoľko priekupníkov a jeho tvár by zrejme bola známa aj pracovníkom záložní. Prakticky okrem posledného lupu sa však nepodarilo nájsť ani jeden predmet pochádzajúci z trestnej činnosti. Ján C. totiž nemal žiadne trvalé bydlisko, pretože po druhom prepustení z basy ho už manželka nepustila do bytu. Prespával u kamarátov a náhodných známych.
Súd po zvážení všetkých dôkazových materiálov odsúdil Jána C. na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Je síce pravdou, že odsúdený sa k trestnej činnosti v plnom rozsahu priznal, ale okrem tohto faktu nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Kto vie, čo sa Ján C. nové naučí vo výkone trestu a policajti, z ktorého okresu sa s ním pri vyšetrovaní novej trestnej činnosti stretnú tentokrát. Alebo bude pre Jána C. tretí trest odňatia slobody tým posledným a naplnia sa slová o výchovnom účinku pobytu za mrežami?
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
