podstate za 30 minút, mužstvo pochváli, no R. Paldan začal z iného konca... "Divácky to bol zaujímavý zápas. Päť gólov sa predsa u nás nevidí každý deň. Ako pre nás nešťastne začal, tak nakoniec šťastne skončil. My sme nastúpili veľmi nekoncentrovane. I keď sme pomerne rýchlo na prešovský gól odpovedali, dovolili sme súperovi, aby sa cez agresivitu dostal cez nás. Z domáceho nasadenia rezultoval i druhý gól v našej sieti. Nebol som spokojný s výkonmi niektorých hráčov. Najmä s odvahou v osobných súbojoch, chuti hrať a byť neustálom pohybe. V druhom polčase sme sa postupne dostávali do hry a boli v tejto časti stretnutia o niečo lepším mužstvom. Okrem šancí sme dvakrát trafili žrde. Dať gól v poslednej minúte je síce aj určitá dávka šťastia, ale myslím, že za výkon po prestávke sme si zaslúžili neprehrať..."
Domáci kormidelník M. Komanický sa rozhovoril trochu zoširoka: "Zápas nás zastihol v atmosfére aká panovala u nás počas celej prestávky. Niektoré superligové mužstvá ju využívali na rekondičné sústredenia, kým my na rehabilitačné. Boli dni, kedy trénovalo len osem hráčov. V tomto týždni postihla zase "nejaká" viróza M. Semana a Lelkeša, čo sa napokon pod ich výkony v zápase s Ružomberkom podpísalo. Máme veľmi úzky káder, takže súboja s Liptákmi sme sa obávali. Na hre stredovej formácie sa citeľne prejavila neúčasť olympionikov Hlinku a Drobňáka. Nielen však stred poľa rozhodol, lež i hra útočných formácií. Kým ružomberská bola priebojná a agresívna, naša impotentná. Takže zápas inak ako skončil ani skončiť nemohol... Naše mužstvo sa na gól musí nadrieť, pričom však poľahky inkasuje. Pravdou je, že hráme s okypteným kádrom. Preto dupľom mám ťažké srdce na vedenie SFZ, ktoré sme žiadali preložiť kvôli reprezentačným povinnostiam Hlinku a Drobňáka iba zápas s Ružomberkom. Bratislava to ale neakceptovala..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
