160 štátov, ako aj šéfovia vládnych kabinetov zakotvili najdôležitejšie úlohy tejto organizácie v tomto storočí.
V deklarácii skoro všetky z 189 členských štátov deklarujú ako ciele okrem iného dosiahnuť do roku 2015 značné pokroky v boji proti biede, hladu, ochoreniu na AIDS, maláriu a iné epidemické choroby. Zároveň sa zaviazali, že sa budú zasadzovať za trvalú bezpečnosť, mier, ďalšie odzbrojovanie a boj proti hladu a biede.
Zároveň sa účastníci podujatia dohodli, že budú OSN poskytovať viacej prostriedkov pre bezpečnosť mieru prostredníctvom vojenských operácií jednotiek OSN a jej mierových misií. Okrem iného chcú vyvinúť ďalšie úsilie na odzbrojovanie a zbavovanie sa arzenálov hromadne ničiacich zbraní, hlavne atómových.
Najmenej rozvinutým a chudobným krajinám má byť umožnený bezcolný export do priemyselne rozvinutých štátov. Tým by sa malo dosiahnuť rozvoja národného hospodárstva jednotlivých chudobných krajín.
Ciele zahrnuté v deklarácii sú, podľa slov generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana síce na jednej strane ctižiadostivé, ale je ich možné dosiahnuť vtedy, keď budú všetky štáty navzájom úzko spolupracovať.
V deklarácii sa ďalej účastníci podujatia zaväzujú znížiť o polovicu počet chudobných obyvateľov sveta do roku 2015. Uvádza sa, že približne 22 percent zo všetkých ľudí sveta žije z nižšieho príjmu ako jedného dolára na deň. Cieľom dokumentu je zabezpečiť aby do rovnakého obdobia mali možnosť všetky deti sveta navštevovať základnú školu. Rovnako sa prezidenti, predsedovia vlád zaviazali znížiť úmrtnosť matiek o tri štvrtiny a úmrtnosť detí do piatich rokov o dve tretiny.
Rezolúcia je postavená na hodnotách slobody, rovnosti, tolerancie, rešpekte prírody a spoločnej zodpovednosti. Podpísaní okrem iného vyhlásili, že nepocítia únavu dovtedy dokiaľ neoslobodia ľudstvo od vojen, či medzi krajinami, alebo v jednej krajine.
Okrem iného v dokumente vyhlásili aj intenzívnejší boj proti praniu peňazí, obchodom s ľuďmi, s drogami a so zbraňami.
Africkému kontinentu sa má pomôcť pri posilnení demokracie v jednotlivých krajinách. Otázky mierového procesu na Blízkom východe a dodržiavanie ľudských práv v Číne boli zase jedni z najdôležitejších zahraničnopolitických bodov schôdzky.
Summitu, ktorý bol za účasti 166 hláv štátov a premiérov najväčšou vrcholnou schôdzkou v histórii sa zúčastnil aj predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda a šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan.
Slovenský premiér vo svojom prejave podporil reformný proces OSN a poukázal na to, že medzinárodné spoločenstvo musí popri využívaní výhod globalizácie niesť svoj diel zodpovednosti za jej následky. Popri účasti na plenárnom rokovaní absolvoval premiér rad bilaterálnych rozhovorov. Mimo pôvodného programu ho prijal generálny tajomník OSN Kofi Annan a v neformálnom rozhovore sa stretol aj s prezidentom USA Billom Clintonom.
Summit, najväčší v doterajšej histórii, ktorý sa konal pod mottom "OSN a 21. storočie" trval tri dni. Denne na ňom vystúpilo približne 60 rečníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
