Marcela GÁLOVÁ & Peter FURMANÍK

KORZÁR V TALÁRI č. 42

Vaše listy a množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 40. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Syn rozvadených rodičov sa chcel zastreliť," sme priniesli príbeh exmanželov P.

"S tu prítomnou obžalovanou sme už asi tri roky rozvedení, ale bývali sme v spoločnom byte. Miriam bola sústavne pod vplyvom alkoholu a vyvolávala konflikty proti mne. Mala utkvelú predstavu, že ma dostane do basy," zdôveril sa samosudcovi exmanžel mladej ženy, ktorá sedela na trestnej lavici. Pekná, pestovaná Košičanka, inak matka dvoch odrastených synov, sa na ňu dostala za to, že sa svojmu manželovi vyhrážala usmrtením, pretože vo svojom bývalom manželovi "vzbudila dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky naplní".

"V ten deň bol u mňa na návšteve známy Leopold S. Sedeli sme pri počítači a v byte vládla pohoda. Potom prišla domov Miriam, a ako to bolo u nej bežné, opitá. Keď do mňa začala zapárať, môj známy sa so mnou rýchlo rozlúčil a odišiel preč. Mrzelo ma to, vyčítal som exmanželke, že mi sústavne znepríjemňuje život a posielal som ju, aby išla za partiou, s ktorou dovtedy pila... Ona sa strašne rozčúlila, vykrikovala, že jej nemám čo rozkazovať. Myslím si, že nebola pri zmysloch, v ruke držala nôž, zaháňala sa ním na mňa a kričala, že ma zabije. Kopol som ju do rozkroku, aby som ju spacifikoval, a potom som ju zvalil na zem. Nenormálne sa hádzala a strašne vyvádzala. Nechcel som ju pustiť, kým sa neupokojí... Potom prišiel syn, ktorému som zakričal, aby zavolal políciu. Najprv sa zdráhal, ale keď videl, ako jeho matka vystrája, tak to urobil," vylial si svoj žiaľ poškodený. "To ona vyvolávala konflikty a ja som sa musel brániť. Na obvodnom oddelení v našom okrsku policajti pomaly nerobia nič iné, len riešia naše konflikty. Viackrát sa mi vyhrážala aj zastrelením. Vraj má kamarátov, čo majú pištoľ...," doplnil svoju výpoveď Ľudovít P.

Žena na trestnej lavici pri jeho obvineniach len nepokojne vrtela hlavou. "Nebolo to tak, ako sa píše v obžalobe a ako tvrdí môj exmanžel. Vtedy podvečer som som v kuchyni pripravovala večeru. Len tak zo slušnosti som šla do obývačky, kde pri počítači sedel Ľudovítov známy. Mala som v ruke zemiak a nôž a opýtala som sa ho, či si nedá kávu. Vtedy mi môj bývalý začal nadávať. Vraj sa robím milá, zlatá, a pritom sa kurvím. Vstal a cez prah ma kopol do rozkroku. Ten jeho známy to nemohol vidieť. Odišla som, že sa oblečiem a pôjdem na políciu. Ľudovít medzitým odprevadil kamaráta a vzápätí ma napadol. Zvalil ma na zem a škrtil… Zachánil ma môj 18-ročný syn, ktorý sa práve vrátil. Nevyhrážala som sa mu, ani som ho nenapádala nožom. Po uvedenom incidente som sa obliekla a išla na políciu," predniesla svoju verziu pravdy obžalovaná. Mala toho veľa na srdci a neustále opakovala, že jednoducho nemôže uveriť, že ona, ktorú v priebehu 17-ročného manželstva jej bývalý neustále bil a týral, o čom jasnou rečou hovorí jej zdravotná dokumentácia, stojí pred súdom v úlohe obžalovanej.

Z posudku znalca z odvetvia psychiatrie, ktorý obžalovanú vyšetril, vyplynul záver, že má sklon k občasnému pitiu, zatiaľ bez závislosti na alkohole. V konečnom dôsledku to znamená, že Miriam nepotrebuje psychiatrickú, ani protialkoholickú liečbu.

Keď po prečítaní listinných dôkazov prišli na rad záverečné reči, Miriam vyhlásila: "Necítim sa vinná. Všetko, čo tvrdí exmanžel je klamstvo. Ja som sa ho bála, keď som prišla domov, ani som nedýchala... To kvôli nemu som si občas vypila. Môj syn sa chcel zastreliť..."

A tu sa náš príbeh končil. Všetky dôkazy produkované pred súdom svedčili v prípade uvedeného incidentu o vine obžalovanej. Tá sa však bránila tým, že je len obeťou, ktorej exmanžel 17 rokov ubližoval... Súťažná otázka znela: Zohľadnil túto skutočnosť súd, keď rozhodoval o vine obžalovanej? Pýtali sme sa tiež, ako by ste rozhodli vy sami, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním?

Do redakcie sme dostali 99 odpovedí, z ktorých 68 sme považovali za správne, presnejšie, išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že súd sa zaoberal iba konkrétnym skutkom a nemohol riešiť 17-ročné bradaté konflikty. Obžalovanú Miriam P. uznal vinnou z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Aj v skutočnosti prípad skončil tak, že obžalovaná si za tento trestný čin vyslúžila 5-tisícový peňažný trest.

PALICA NA BITKU SA VŽDY NÁJDE, LENŽE…

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Štefan GURA z Moldavy nad Bodvou: "Súd by mal vo vzťahu k obžalovanej Miriam postupovať podľa posudku znalca z odboru psychiatrie a následne vyniesť rozsudok podľa návrhu prokurátora."

Helena SPIŠÁKOVÁ z Malých Trakan: "Ide o smutný príbeh, veď na nezhody rodičov doplatili deti, našťastie nešlo už o malé detičky... Ale aj tak! A čo sa týka viny, myslím si, že súd nemal pochybnosti o vine obžalovanej. To, čím sa oháňala, že vraj trpela celých sedemnásť rokov, nemohol zohľadniť."

Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Predpokladám, že prípad skončil podľa návrhu prokurátora, teda udelením podmienečného trestu na dolnej hranici trestnej sadzby alebo udelením peňažného trestu. Ja by som sa priklonil k druhej variante a myslím si, že tak urobil aj súd." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Keďže súd môže vychádzať iba z dôkazov a tieto svedčili o vine obžalovanej, súd ju uznal vinnou. Podľa mňa jej naparil podmienku. Keby som ja mala na sebe talár, rozhodla by som takisto." Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Prípad je trochu zamotaný. Je to tvrdenie proti tvrdeniu. Svoju verziu pred súdom vysvetlil Ľudovít, ale aj obžalovaná mala poruke tú svoju... Podľa môjho názoru však Miriam celú pravdu nepovedala... Správnejšia je verzia Ľudovítova. A tak súd uložil pani Miriam trest podľa návrhu prokurátora."

Božena KUDLÁČOVÁ z Trnavy: "Je smutné, že dvaja dospelí ľudia sa nevedia zmestiť do kože a strpčujú život tým najbezbrannejším a najmilším deťom. Najhoršie na tom je, že keď sa manželia rozvedú, musia žiť v jednom byte, pretože nemajú možnosť sa presťahovať... Keďže obžalovaná bola nevyrovnaná a občas si vypila, nuž sa ani nečudujem, že vyvádzala... Ja by som ju odsúdila. A myslím si, že súd ju uznal vinnou, veď dôkazy smerovali proti nej."

Andrej TEJBUS z Lipan: "V takom prípade, o akom sa píše v súťažnom príbehu, nepomôže ani taký všeliek ako je alkohol. A zvlášť nie po rozvode!" Žofia HENZÉLYOVÁ zo Spišskej Novej Vsi: "Na súde každý bránil svoju pravdu. On i ona videli chybu len v tom druhom... Súd ale musel rozhodnúť a rozhodol tak, že nezohľadnil 17-ročné utrpenie pani Miriam. Toto mala riešiť predtým..."

Július VIŠNIEVSKY z Kežmarku: "Miriam bola v čase činu pod vplyvom alkoholu, pričom si však opilosť privodila sama, čo jej skôr môže priťažiť ako pomôcť. Aj zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie vyplýva, že je nevyrovnaná, emočne labilná... Podľa mňa bola súdom uznaná vinnou z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Takto by som rozhodol aj ja."

Peter CSUDÁKY z Košíc: "Spolužitie po rozvode určite nie je riešením. A teraz k samotnému prípadu. Podľa môjho názoru by znalec z odboru psychiatrie mal vyšetriť aj Ľudovíta. Aj on sa mi zdá labilnou osobnosťou a navyše kopnúť ženu do rozkroku, to veru nie je primeraná obrana! S opilcom sa dá poradiť aj inak, napríklad odísť... Rozhodol by som v prospech obžalovanej."

Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Súd nemohol prihliadnuť na skutočnosti, ktoré Miriam použila na svoju obranu a uložil jej podmienečný trest na dolnej hranici trestnej sadzby alebo peňažný trest. Za 17 rokov ich spolunažívania je ťažké vyniť niekoho za to, čo sa tak vyhrotilo. Zrejme sa kalich horkosti už prelial..." Ján BOČKAY z Košíc: "Miriam bola odsúdená v zmysle prokurátorovej obžaloby. Súd sa zaoberal iba týmto konkrétnym prípadom a nemohol riešiť 17-ročné bradaté konflikty." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Palica na bitku sa vždy nájde, lenže netreba zabúdať, že každá palica má dva konce... A že pani Miriam skončila len s podmienkou? Ja by som jej uložil aj protialkoholické liečenie pod prísnym psychiatrickým dohľadom, uvedomujúc si, aké psychotraumy prežívali traja chlapi v chalupe."

Pavol KOVALÍK z Košíc: "Dať pani Miriam podmienečný trest na dolnej hranici trestnej sadzby by malo rozhodne výchovnejší dopad ako peňažný trest, ktorý by ju pripravil nanajvýš o niekoľko fľašiek."

Helena PETRÍKOVÁ z Richvaldu: "Podľa mňa súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná bola 17 rokov týranou obeťou a preto aj prokurátor navrhol súdu uložiť podmienečný trest na dolnej hranici trestnej sadzby alebo peňažný trest, ktorý by aj podľa môjho názoru mal splniť svoj účel." Marián BURÍK z Ilavy: "Ak súd vyhodnotil všetky skutočnosti a dôkazy, ako aj výpovede oboch odrastených synov, jednoznačne rozhodol o vine obžalovanej."

Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Štyridsiaty súťažný príbeh je veľmi smutný: nepoznačil otca ani matku, ale nevinné deti. Naozaj sa neviem vžiť do ich kože. Neviem, či je to zámerné, ale v súťažnom príbehu mi chýba vyjadrenie pracovníkov odboru sociálnych vecí, kurátorov... Predsa odjakživa bola alebo aspoň mala byť dobrá spolupráca medzi rodičmi, odborom sociálnych vecí, psychológom, detskou lekárkou... A to preto, že keby zlyhali rodičia, oni by nastúpili na ich miesto... Takýchto príbehov bude totiž čoraz viac a budú čoraz drastickejšie."

Pavol LEŠČÁK z Pečovskej Novej Vsi: "Súd mohol máličko zohľadniť u obžalovanej dlhodobo neriešené konflikty v rodine. Nemohol však prihliadnuť na alkohol ako na poľahčujúcu okolnosť. A naopak, určite prihliadol na to, že sa vystatovala, že má kamarátov s pištoľou..."

ŠTYRIDSIATY DRUHÝ SÚŤAZNÝ PRÍBEH

"Pracujem v Slovenskej obchodnej priemyselnej komore (SOP) v Michalovciach a v mojej náplni je aj vystavovanie certifikátov. Obžalovaného Zorana L. poznám z pracoviska, pretože bol u nás viackrát. Na základe telefonátu jeho kolegyne z firmy Askop, ktorá volala, že potrebujú súrne overiť obchodné doklady, ktoré prinesie Zoran L., som ho čakal v kancelárii. Dlho nechodil, medzitým sa aj z jeho pracoviska informovali, či prišiel a práve vtedy vstúpil do mojej kancelárie. Overil som mu doklady a vystavil som aj príjmový pokladničný doklad na 4900 korún, pretože za túto službu sa platí," vypovedal pred súdom Ing. Ján B. Ako z jeho rozprávania dalej vyplynulo, Zoran začal šmátrať po vreckách a hľadal peniaze, ktoré mu dali z Askopu na zaplatenie. Nech hľadal, ako chcel, ba i telefonoval, ale peniaze "nenašiel". Čas plynul a tak mu dobrosrdečný Ing. Ján B. dal overené doklady s tým, aby ich odniesol do firmy, ale nedal mu doklad o zaplatení. Zdenko sľúbil, že peniaze donesie na ďalší deň. Namiesto toho však len zatelefonoval, že nemôže prísť. Urobil to až na ďalší deň...

"Prišiel do kancelárie, ale nevybral peniaze, lež akési noviny, z ktorých chcel urobiť kópie. Ponúkal som mu také isté, že si ich môže zobrať, ale on nástojil, že ide do Košíc a súrne potrebuje nejaké články z nich. Urobil som mu čo žiadal, vrátili sme sa do kancelárie, kde som si sadol k stolu a vybral som príjmový doklad. Blížil sa ku mne a zrazu ma len udrel do hornej čati brucha. V tej chvíli som necítil žiadnu bolesť, priznám sa, že čosi také som nečakal. Pýtal som sa ho, čo to robí a inštiktívne som sa na pohyblivej stoličke posunul dozadu. On poodstúpil a vtedy som zbadal, že má v ruke nôž. Začal som kričať o pomoc, ale on naďalej útočil a môj hrudník. bránil som sa tak, že som pred seba dvihol nohy, pričom mi zranil koleno, neskôr aj rameno... Stále som kričal o pomoc a on na mňa útočil," líčil boj o svj život poškodený. Podarilo sa mu zachytiť ruku útočníka, čo ho ohrozoval nožom, zápasili spolu a ktovie, ako by to celé skončilo, keby Ing. Jánovi B. neprišiel na pomoc kolega Igor. Až po jeho príchode spoločnými silami útočníka spacifikovali a držali na zemi, kým neprišli policajti a lekárska pomoc.

Ing. Ján B. utrpel bodnorezné poranenie v hornej časti brucha, prenikajúce do brušnej dutiny a pravého laloka pečene, pričom došlo aj k poraneniu dvanástnika. Okrem toho mu Zoran L. nožom spôsobil aj bodnorezné rany na ramene, kolene a stehne. V dôsledku zranení sa u poškodeného dostavil úrazový šok. Musel sa podrobiť operácii pečene a zo zranení sa liečil 5 týždňov.

Netrvalo dlho a prokurátor obžaloval 22-ročného Zorana L. z pokusu trestného činu vraždy. Obžalovaný odmietol pred súdom vypovedať. Predsedajúci preto prečítal jeho výpovede z prípravného konania. "Neviem, prečo som to urobil. Mal som veľa problémov, nevedel som ich psychicky uniesť," povedal na margo pohnútok vyšetrovateľovi. Vysvetlil tiež, že vyše roka mal problémy, ktorých podstata spočívala v tom, že po nástupe na vysokú školu hral na automatoch a 100-tisíc, ktoré takýmto spôsobom získal, požičal kamarátovi. Ten mu ich nevrátil a rodičia, ktorí o jeho problémoch vedeli, mu to neuverili, pretože si mysleli, že ich prehajdákal. Opäť hral v nádeji, že sa neho usmeje šťastie. Opak bol však pravdou... Vždy, keď mal nejaké peniaze, kŕmil nimi automaty, ktoré sa stali jeho drogou. Priťahovali ho oveľa viac ako škola, ktorej dal zbohom. Odkrútil si vojenčinu a začal pracovať v zahraničnej firme, kde robil asistenta obchodného zástupcu. Dôveru, ktorú dostal, si nevážil. S firemnými peniazmi vo vrecku, namiesto overenia dokladov, zamieril do herne, z ktorej vyšiel bez koruny. Až potom sa v ňom ozvalo svedomie. Bol v úzkych, preto šiel domov a zobral si nôž s 11 cm dlhou čepeľou. Pomýšľal na samovraždu... Nenašiel však odvahu siahnuť si na život. Nezaváhal ale nožom napadnúť človeka, ktorý mu nikdy nič zlé neurobil.

Podľa znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie je Zoran L. nevyrovnaná osobnosť v depresívnej kompenzácii a závislosti na hracích automatoch a stávkach. Podľa ich záverov v čase, keď sa dopustil trestného činu, konal skratovo. Bola to určitá forma riešenia jeho osobných problémov, ktorých podstata spočívala v hráčskej závislosti. Pod jej vplyvom bola jeho ovládacia schopnosť znížená asi o jednu tretinu. Znalci navrhli súdu uložiť obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou zamerané na patologické hráčstvo.

A tu sa náš príbeh končí. Jeho pointu máte dopísať vy, milí čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Prezradíme vám len toľko, že súd uznal Zorana vinným v zmysle obžaloby, teda z pokusu trestného činu vraždy, ale uložil mu trest hlboko pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je v tomto prípade 10 až 15 rokov. Pri ukladaní trestu sa súd totiž domnieval, že "použitie trestnej sadzby odňatia slobody stanovenej zákonom by bolo pre neho neprimerane prísne a účel trestu možno v jeho prípade dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania". Otázka teda znie: Či si myslíte, z akých predpokladov vychádzal súd? Prečo vlastne siahol po mimoriadnom znížení trestu a v akých prípadoch môže súd túto zákonnú možnosť využiť? A ozaj, ako by ste v Zoranovom prípade postupovali vy sami, keby ste mali na sebe sudcovský talár?

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 21. septembra.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.