klenotu." Nuž, Century Media reklamnými sloganmi vo svojich promomateriáloch nešetria, a či majú pravdu, alebo si vymýšľajú vospust sveta, je už na poslucháčovom úsudku. Neviem, či nemeckí Angel Dust v osemdesiatych rokoch naozaj hrali thrash metal, ich albumy z rokov 1986 a 1988 som nepočul. Na druhej strane to bol v tých časoch najpopulárnejší štýl, takže pravda to byť môže. Ale je fakt, že potom sa odmlčali na takmer desať rokov, až kým v roku 1998 v novej zostave vydali tretí album, o rok na to štvrtý, a že sú rozbehnutí, rok 2000 sa bez ich piateho počinu zaobísť ani nemohol. Album "Enlighten The Darkness" za power metal možno označiť bez najmenších pochybností. Naviac ide o power metal o dosť prekračujúci bežný priemer. Energická, rýchla a melodická hudba sa nepočúva zle a počuť, že ju netvoria nijakí začiatočníci. Pritom ani v najmelodickejších častiach sa sila celkom nestráca, čo je problém mnohých iných takto orientovaných spolkov. Na druhej strane však vplyv Judas Priest z čias albumu "Painkiller" občas až príliš reže uši, hoci treba uznať, že Angel Dust ho "utrafili" dobre. Plusom je ale veľmi dobrý zvuk, dosť úderný, a použitie samplov tiež veci pomohlo. Nekazia ju ani klávesy, ktoré sa nezamotávajú v nejakých barokových kudrlinkách a samoúčelných výpadoch, ale hrajú presne to, čo sa do tej-ktorej skladby hodí. Vokál takisto možno prijať bez výhrad, je čistý, nie až taký "halfordovsko-manowarovsky" škrekľavý, ale neznie ani "prihriato". V zásade teda slušný kus energického power metalu, ktorý je znesiteľný aj po viacerých vypočutiach. Akurát sa mi nezdá dobrým nápadom to, že kapela za sebou nasekla hneď tri balady. Vraj ide o koncepčný album, ale aj tak je to priveľké sústo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
