platnosťou môže totiž rozotnúť dilemu, či ústavná väčšina vládnej koalície je iba papierová, alebo reálna.
Zaťažkávajúcou skúškou "deväťdesiatky" bude druhé čítanie novely ústavy. Za temer dva roky pritom tzv. kvalifikovaná väčšina zaúradovala iba dvakrát - pri schválení priamej voľby prezidenta a prvom čítaní ústavy. Terajší test bude však neporovnateľne náročnejší, keďže v prvom prípade neboli v koalícii politické "ráznice" a v druhom sa kopli pod koberec s tým, že ešte príde druhé čítanie, ktoré je práve priestorom pre predkladanie pozmeňovacích a doplňovacích návrhov.
Nuž, tých je toľko, že spomenúť sa nedajú ani telegraficky. Celkový prehľad o nich má iba komisia predkladateľov novely, ktorá s obrovským nasadením zápasí o kompromisy s jednotlivými navrhovateľmi. Mediálne najvychytenejšia zmena sa týka radikálneho osekania imunity, spod ktorej by bola úplne vyňatá trestná zodpovednosť poslancov, čiže reže omnoho hlbšie ako návrh Kresáka a spol. Táto Langošova iniciatíva, rovnako ako rad ďalších z rôznych strán, nemá veľkú šancu sa ujať.
Koaličné subjekty sa, našťastie, dokázali dohodnúť, že jednotlivé "pozmeňováky" nebudú stavať ultimatívne; príkladmo to znamená, že ak napr. Langošova "imunostrižňa" neprejde, nebude mať za následok nehlasovanie poslancov DS za celú novelu. Problém je ale v tom, že do pléna sa ráta aj opozícia, ktorá síce nemá ani v päte podporiť komplexnú novelu, pri záplave hlasovaní o jednotlivých bodoch môže ale ústavný text znetvoriť na dokonalý mišung.
Vyváženosť definitívneho textu tak, aby žiadna z vládnych strán nemala zásadné námietky, kvôli ktorým by nemohla za celok hlasovať, bude pritom nevyhnutnou podmienkou priechodnosti. Celá koalícia má totiž v tejto chvíli iba jeden "rezervný" hlas (z pôvodných 93 sa scvrkla na 91 mandátov). To je veru kritická hladina, keďže okrem politického konsenzu sa bude žiadať i stopercentná "prezenčka", ktorá je v slovenskom parlamente už pomaly nadprirodzeným úkazom.
A to ešte iba prichádzame k momentálne, zdá sa, najvyššie nastavenej prekážke. Strana maďarskej koalície (SMK) podväzuje svojich 15 hlasov pre novelu ústavy akceptovaním svojich troch požiadaviek, ktoré zatiaľ zvyšok partie odmieta plniť resp. odďaľuje: 1. Vyriešenie prevodu pôdy neznámych vlastníkov na obce, 2. schválenie Európskej charty menšinových a regionálnych jazykov, 3. vládne uznesenie o výučbe maďarskojazyčných pedagógov. Kauza pôdy pritom aj vecne najužšie súvisí s novelou ústavy, keďže svojho času práve úhlavný odporca SDĽ prišla s námietkou, že táto požiadavka sa dá riešiť iba zmenou ústavy. Práve SDĽ ale akúkoľvek zmenu týmto smerom zablokovala.
V normálnych pomeroch by triáda žiadostí SMK nemohla predstavovať prekážku. Sú totiž zároveň i vládnymi prioritami na tento rok, stojacimi čierne na bielom v príslušnom koaličnom dokumente rovnako ako iné, ktoré si tam presadili "slovenské" strany. Ide teda dnes už o priority celej "štvorkolky". My ale zase raz iba vidíme v jednom symptóme hneď dve zhubné diagnózy slovenskej politiky: Po prvé, vierolomnosť a nedodržiavanie dohôd, po druhé, ľahkovážne uzatváranie zmlúv, ktoré sa začínajú politicky posudzovať až vtedy, keď nadchádza čas ich plniť (resp. vypršal a dobieha sa).
Ešteže najmä v SDK, a čiastočne i v SDĽ a SOP si začínajú uvedomovať neudržateľnosť svojej pozície a v kuloároch sa už rozdebatovávajú ústupové varianty aspoň v agende jazykovej charty a pedagógov. Zapadnutá v úplnej hmle zostáva stále pôda, keďže "ústretové" maximum SDĽ je momentálne v podobe vytvorenia "pracovnej komisie", čo Béla Bugár na poslednom rokovaní s Migašom odkopol - právom. Na komisiu bolo času temer dva roky.
Keďže SMK je tentoraz odhodlaná necúvnuť, kuloárne už navrhla odložiť celú ústavu až na poreferendové obdobie. To preto, aby prípadné roztrhnutie koalície pred ním nedodalo kampani "Využi svoje právo, áno" zbytočný argument navyše. Takže je napokon aj to možné, že ani táto schôdza ústavnú väčšinu neotestuje...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
