Životné príbehy pod rúškom karikatúr niektorých ľudských vlastností. To je styčný moment väčšiny hier z pera Stanislava Štepku. Výnimkou nie je ani inscenácia súpis dravcov, s podtitulom 'Správa o krajine pod Tatrami' v réžii Juraja Nvotu. A práve touto hrou, v poradí 35. z repertoáru RND, si radošinci získali aj srdcia Prešovčanov v nedeľňajší podvečer v sále Čierneho orla.
RND sa líši od iných slovenských divadiel osobitosťou, ktorou je radošinský dialekt a účinkujúci neškolení neherci. Pri rozhovore s umeleckým šéfom RND, dramaturgom, textárom, hercom a spevákom v jednej osobe Stanislavom Štepkom sme sa opýtali, či pri vystúpeniach v zahraničí, ale aj medzi krajanmi v USA a Kanade, kde mali možnosť predstaviť svoju tvorbu, ľudia dostatočne vnímajú význam a symboliku týchto osobitostí interpretovaných v radošinskom nárečí.
"My väčšinou hráme pre krajanov. Doteraz sme sa najlepšie cítili medzi krajanmi v Juhoslávii. Výnimkou bolo jedno predstavenie, ktoré sme hrali v Ríme pre Talianov a talianskych novinárov. Museli používať slúchadlá, ale mali vynikajúcu prekladateľku, ktorá sa síce narodila v Ríme, ale českým rodičom. Dopredu si pripravila texty, naučila sa skoro celú hru naspamäť a radošinský dialekt prekladala do rímskeho nárečia. Ľudia teda neboli ochudobnený o ten zážitok. Horšie to bolo, keď sme hrali vo Viedni, kde sme mali prekladateľku, ktorá bola z Bratislavy a prekladala simultánne, diváci vôbec nereagovali a boli sklamaní. Preto ak by sme išli hrať do cudziny, tak len s dobrým literárnym prekladateľom."
I keď je S. Štepka stálicou RND, žiadne divadlo sa nezaobíde bez personálnych zmien a omladzovania kolektívu. Na margo spomenul, že sa vôbec neobáva o budúcnosť divadla, pretože na Slovensku je veľa šikovných hráčov: "Dokonca v našom divadle máme štyroch východniarov - Marušku Nedomovú, Lenku Barilíkovú, Janka Melkoviča a Anku Varchalovú. Môžem povedať aj jednu chválu, že východniari sú veľmi spevavý národ. Takúto vlastnosť nemajú ani stredoslováci ani západniari. Majú krásne hlasy a slúžia nám ako príklad. Tridsiatu siedmu sezónu RND otvorí veľkým prekvapením pre svojich dlhoročných priaznivcov. Bude to oprášená premiéra hry Jááánošííík po 30 rokoch. "Chceme vrátiť Jánošíka, aj keď sme sa tomu roky bránili, že ho prenecháme histórii, ale na základe tlaku divákov, sme sa rozhodli, že nebudeme túto legendu rúcať ani potvrdzovať. Režijne sa na tom podieľa mladý, zatiaľ študent, Jakub Nvota (syn Juraja Nvotu) a po dlhom čase vystrieda hudobného skladateľa Janka Melkoviča režisérov rovesník Kamil Žižka. Ja budem hrať Jánošíka a v predstavení sa objavia aj sekvencie, ktoré vtedy neprešli cenzúrou. Jánošíka nám povolili hrať až v roku 1979, čiže deväť rokov sme ho hrali "načierno" po celom Slovensku. Hlavnou myšlienkou bola otázka hľadania osobností (vtedy to boli hrdinovia socialistickej práce). Teraz to bude o osobnostiach, ktoré sa na Slovensku nakopili zo dňa na deň. Ľudia, o ktorých nikto nikdy nepočul. Stačí, aby zahlásili predpoveď a do rána sa stanú osobnosťou. Kladiem si otázku, kde končí osoba a kde začína osobnosť. A o tom bude uvažovať Jánošík, či je on sám hrdinom, keď je zbojník."
A ako ďalej dodal, zbojníkov vraj máme na Slovensku toľko, ako nikdy predtým v histórii. Ktoré konkrétne "osobnosti" sa v hre objavia a možno aj spoznajú, zatiaľ S. Štepka neprezradil. Premiéra oprášenej divadelnej hry Jááánošííík bude uvedená presne v ten deň ako pred 30 rokmi - 14. novembra 2000.
Autor: Agáta Urbanová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
