úlohe usporiadateľskej krajiny sa takýto pozoruhodný výsledok podarilo dosiahnuť na premiérovom svetovom šampionáte v nohejbale žien a juniorov, ktorý sa uskutočnil v Košiciach. A napriek tomu medzi Tatrami a Dunajom nezavládla stopercentná spokojnosť. Vývoj finálových zápasov totiž nečakane jasne smeroval k tomu, že po Rumunoch (ktorí vďaka výbornému výkonu Cipriana Ivanca získali zlato v súťaži juniorských singlistov) sa bude tešiť iba jeden z brehov rieky Moravy. Ten ľavý - slovenský.
Nohejbalová veľmoc z pravého brehu tejto hraničnej rieky sa však predsa len zlata dočkala. Po finálových prehrách ženských dvojíc, trojíc a juniorskej dvojice už Česi v zisk majstrovského titulu v súbojoch so Slovenskom prestávali dúfať, avšak v záverečných trojkách sa im podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a slovenských juniorov zdolali v disciplíne, v ktorej si najmä bratia Perunovci verili ešte viac, ako vo víťaznej súťaži dvojíc...
Takže v konečnom účtovaní získali Slovenky maximum - dva tituly majsteriek sveta, kým ich juniorskí kolegovia (ktorým sa verilo viac) sa museli uspokojiť so zlatom "iba" v dvojkách. A ako videli úspešný šampionát slovenskí kormidelníci?
M: Gabriel Viňanský (tréner žien): "Ďakujem klubom"
"Som veľmi rád, že to takto skončilo. I keď som nikde nahlas o tom nehovoril, tajne som dúfal, že sa nám naozaj podarí zvíťaziť v súťažiach dvojíc i trojíc. Na poslednom sústredení v Košiciach týždeň pred majstrovstvami sveta sme si v rozhovoroch s babami dali tajný cieľ získať obe zlaté. Sústredenie nám prospelo nielen po stránkach osobných vzťahov, ale aj v tom, že sme sa zoznámili s prostredím šampionátu. Bolo nám jasné, že naša reprezentácia a Češky sme v porovnaní s ostatnými družstvami vpredu, i keď výkonnostne sa k obom tímom trošku priblížili Rumunky. Na ostatných družstvách bolo vidieť, že nohejbal hrajú o nejaký ten rok kratšie. Ja som stál pri zrode ženského nohejbalu na Slovensku pred piatimi - šiestimi rokmi, pričom máme za sebou štyri ročníky oficiálnych majstrovstiev Slovenska. Rok - dva predtým sa začali prvé dievčatá zjavovať na priateľských turnajoch medzi mužmi, hlavne Martina Pillárová a moja dcéra Zuzka Viňanská. Nevedel som si predstaviť, že by ženy mali hrať klasický silový mužský nohejbal a ani vo sne mi nenapadlo, že by sa v priebehu takého krátkeho časového obdobia dostal ženský nohejbal tak vysoko. Bol som na prvých majstrovstvách sveta mužov v roku 1994, a tam podaktorí hráči nevedeli poriadne prekopnúť loptu cez sieť, pretože niektoré krajiny s týmto športom iba začínali. Ženy za tých päť - šesť rokov tak výkonnostne vyrástli, ako niektorí muži za ten istý čas. Pritom sa mužský nohejbal hrá na Slovensku už okolo päťdesiat rokov. Za zisk dvoch majstrovských titulov by som sa chcel poďakovať najmä dievčatám a ich príprave v materských kluboch. Úspešné vystúpenie na svetovom šampionáte bolo postavené najmä na základe pripravenosti hráčok z domácich podmienok, pričom podstatnú časť reprezentácie tvorili nohejbalistky z košického DPMK. Zlaté medaily nám zabezpečil v prvom rade kolektívny výkon. Martina Pillárová mala na starosti presný a tvrdý útok, hra Lucie Čollákovej sa vyznačovala kvalitným poľom aj náhrou a Monika Dzubayová v trojkách podala takisto veľmi dobrý výkon. Nesklamala žiadna z hráčok, pričom ďalšie dve, ktoré nehrali vo finále trojíc - Lívia Prieložná a Zuzana Viňanská - dostali príležitosť v ostatných zápasoch."
M: Jaroslav Žigala (tréner juniorov): "Jedného hráča do všetkých troch disciplín už nenasadím"
"Tieto majstrovstvá sveta ma svojou športovou úrovňou veľmi milo prekvapili. Či už v kategórii juniorov alebo žien. Nehral tu žiadny vyložene slabý tím a najmä ma zaujali rumunskí reprezentanti, v prvom rade v súťaži jednotlivcov. Ich reprezentant Ivancu zahral v singloch vynikajúco, zaslúžene získal majstrovský titul a na jeho hre sa odzrkadlila škola majstra sveta i Európy Florina Puriceho. Naši hráči podávali počas celého šampionátu veľmi dobré výkony, aj keď Patrik Perun zakopol hneď v úvodnej súťaži jednotlivcov. Nepočítal s tým, že by mohol prehrať s Rumunom Ivancom, a táto nepríjemná skutočnosť sa odzrkadlila aj na jeho ďalšej prehre s Čechom Tirpákom, ktorá ho odsunula do zápasu o konečné tretie miesto. Po jednoznačnom zisku titulu majstrov sveta v dvojiciach ma mrzí hlavne posledný zápas v trojkách, v ktorom sme neuspeli. Po vyhratom prvom sete došlo k určitému sebauspokojeniu našich chlapcov, kým Česi po neúspechu v dvojkách zmobilizovali sily. Pred posledným finálovým zápasom v súťaži trojíc nemali ešte žiadny titul, ale dali sa dohromady. Patrik Perun odišiel fyzicky a napokon sa Česi stali najúspešnejšou krajinou v kategórii juniorov. Najmä táto skutočnosť ma veľmi mrzí."
Nebola na plecia Patrika Peruna jeho štartom vo všetkých troch disciplínach naložená príliš veľká ťarcha zodpovednosti, ktorú napokon neuniesol?
"Pred majstrovstvami sveta sme spolu s mojím asistentom Lacom Bertkom dlho zvažovali, či Paťa nasadiť do súťaží singlistov, dvojíc aj trojíc, alebo nie. Samozrejme, rozprávali sme sa taktiež s ním osobne. Napokon sme sa spoločne rozhodli vyskúšať, či to utiahne. Popri spoločných tréningoch pred šampionátom chodil individuálne trénovať singla s bratom, Pištom Forraiom aj Mariánom Žigalom. Viac-menej sme mu verili, ale nadmerná záťaž sa odzrkadlila v poslednom finálovom súboji trojíc, v ktorom odišiel aj fyzicky, aj psychicky. Ten nabitý program zrejme zanechal na ňom svoje stopy. V budúcnosti (i keď teraz je ešte predčasné hovoriť o tom, či ostanem v trénerskej funkcii pri junioroch, čo záleží nielen odo mňa, ale aj od výkonného výboru Slovenskej nohejbalovej asociácie) by som určite jedného hráča na všetky tri disciplíny nenasadil."
Autor: tia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
