bezpodmienečne nutné, ani vo svojom vlastnom okrese. Na základe osobnej skúsenosti si hovorieval, že výhodnejšie je vybrať sa k susedom, ktorých je za hranicami Liptova neúrekom. Aj preto bol raz na Spiši, inokedy ho bolo možné vidieť v Turci, no najradšej mal Banskú Bystricu a rekreačné zariadenia na Orave.
Kto vie, Milan možno v budúcnosti poruší svoje pravidlo, ale ešte stále má v čerstvej pamäti predchádzajúce zatknutie. Ponevieral sa po rodnom meste a aby nevyšiel z cviku, nenápadne a hlavne rýchlo otvoril zaparkovanú mazdu. V priebehu niekoľkých sekúnd zobral zo zadného sedadla kufrík, autorádio s CD prehrávačom, niekoľko magnetofónových pások a CD diskov. Pobral sa s ukradnutými vecami domov s tým, že na druhý deň ich strelí jednému známemu. Ani nestihol skontrolovať, čo zaujímavé bolo v kufríku, keď nepredvídavo na prvé zvonenie otvoril. Policajti ho odviedli aj s dôkazovým materiálom. Ako sa dozvedel pri výsluchu, hneď po nahlásení krádeže si ho vytypovali ako prvého možného páchateľa a vyšlo im to.
Vo výkone trestu mu jeho najlepší kamarát Ivan najčastejšie nadával do sprostých práve preto, že kradol z parkoviska v blízkosti svojho domu. Vraj policajti zlodejíčkov zo svojho rajónu poznajú a preto treba chodiť do iného okresu, alebo do väčšieho mesta. A Milan si túto radu začal brať k srdcu. Avšak napriek tomu bol tentokrát mimo svojho okresu prichytený priamo pri čine.
Milan nepatril na strednej škole medzi najhorších žiakov. Triedna učiteľka bola dokonca prekvapená, že sa nehlásil na vysokú školu. V štvrtom ročníku ho presviedčala, aby si prihlášku predsa len vypísal. Vraj má na to. Milan bol však lenivý. Nechcelo sa mu viac študovať. Po krátkom čase prišiel na to, že s prácou na neho nikto nečaká. Keď sa dostal do konfliktu s otcom, už bol rozhodnutý, že z domu odíde. Najprv býval v ubytovni, ktorú mu poskytol zamestnávateľ a potom pred 4 rokmi po prvý raz vyfasoval basu naostro. Dal sa dokopy s partiou chlapcov, ktorí nielenže vykrádali autá, ale niekedy si brali aj samotné motorové vozidlá. Dvoch z nich policajti chytili pri rutinnej dopravnej kontrole a chlapci "zaspievali".
Po prepustení z prvého výkonu trestu odňatia slobody mal Milan už iba náhodné zamestnania a s ubytovaním to bolo ešte horšie. Aj teraz sa mal o dva mesiace z výkonu trestu vrátiť Ivan, od ktorého získal možnosť bývať v jeho byte na sídlisku Podbreziny v Liptovskom Mikuláši. Sediac na lavičke pred jednou osamelo stojacou reštauráciou v blízkosti jedného okresného mesta rozmýšľal, kam sa podeje potom. Ivan mu totiž už v cele naznačil, že keď sa vráti, bude musieť odísť. Príde totiž za ním jeho dievča a ťažko si predstaviť, ako by sa pomestili v jednoizbovom byte. "Boli by sme tam natlačení ako v base. Nakoniec by si mi zbalil aj moje dievča. A potom by sa z priateľstva stalo nepriateľstvo," často hovorieval so smiechom Ivan, ale isto bola jeho obava aspoň trochu skutočná. Veď Milan bol od neho o 15 rokov mladší.
Rozmýšľajúc sám nad sebou takmer neprítomne pozeral na auto, ktoré prichádzalo k reštaurácii. Až ho trhlo, keď začul vystupujúceho vodiča hovoriť kolegovi: "Kufrík si neber. Ja som ťa pozval, tak aj zaplatím." O nejakých desať minúť sa Milan vybral do reštaurácie, akože na záchod. Muži z auta sedeli pri jednom stole a čašník im práve niesol polievku. Milan vyšiel von. Nesmeroval však k lavičke, kde sedel predtým, ale rovno k parkovisku. Skontroloval, či auto nemá žiadny zabezpečovací systém a potom ho bez problémov otvoril. Natiahol sa za kufríkom, no potom sa narovnal. Niekto ho totiž poklepal po pleci.
Bola to nastražená pasca. Milan si vôbec nevšimol, odkiaľ prišiel policajt v civile. Pri výsluchu priznal len to, čo mu inak dokázali. Po domovej prehliadke ľutoval, že sa skôr nezbavil vecí z predošlej krádeže. Prezradil ho aj zlatý zapaľovač, ktorý pred niekoľkými mesiacmi ukradol z jednej škodovky. Na súde to už bola jednoduchá záležitosť. Keďže Milan vo svojich ani nie tridsiatich rokoch stál v minulosti pred trestným senátom štyrikrát, vyslúžil si trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov. O strechu nad hlavou má teda na dlhé obdobie postarané bez ohľadu na to, či sa k Ivanovi nasťahuje jeho dievča alebo nie.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
