iba 76 poslancov, závisí od koaličných rozhovorov a od rozhodnutia Republikovej rady Strany maďarskej koalície (SMK), ktorá sa zíde v Moldave nad Bodvou siedmeho októbra. I keď žiadna z koaličných strán nechce, aby SMK odišla do opozície, Béla Bugár trvá na tom, že ak do toho času sa ich požiadavky nesplnia, nepodporia pri hlasovaní v parlamente novelu ústavy a následne opustia koalíciu.

"SMK chce iba to, čo je zakotvené aj v programovom vyhlásení vlády. To znamená prijatie Európskej charty menšinových a regionálnych jazykov, zabezpečenie výchovy pegagógov pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín, zriadenie tzv. podunajskej župy - nesprávne interpretovanej ako komárňanská - a prevod správy pôdy neznámych vlastníkov na obce. V Košickom kraji budeme hlasovať za to, aby SMK nepodporila novelu ústavy a vystúpilo z vlády, ak sa pri koaličných rozhovoroch partneri nedohodnú," povedal pre Korzár predseda Krajskej organizácie SMK Elemér Jakab.

Sympatizanti iných politických strán reagujú na toto rozhodnutie SMK tým, že ide z jej strany o politické vydieranie. "Naši voliči nám dali hlasy preto, aby sme plnili náš program, ktorý je zakotvený aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády a súhlasili s ním aj koaliční partneri. Voliči nám hovoria: v opozícii ste nič nedosiahli a teraz takisto. Nie sme snáď rovnocenní napríklad voličom SDĽ? Preto nemôžeme donekonečna ustupovať. A treba sa pozrieť aj na to, čo všetko doteraz SMK v prospech Slovenska pri integrácii do EÚ a NATO urobila," objasnil situáciu predseda Mestskej organizácie SMK Zoltán Balassa.

"Chcem k tomu dodať, že keby sme ďalej ustupovali, stratili by sme podporu našich voličov, i slovenských, a to by bola naša samovražda. Pozrime sa na uvedené požiadavky bližšie. Ešte v roku 1993 pri rozhovoroch s členi Rady Európy pán T. Haloven povedal, že pri integrácii Slovenska má byť zohľadnené aj administratívne rozdelenie Slovenska. To znamená, že pri územnom rozdelení treba postupovať tak, aby nebolo zmenené už určené percentuálne zoskupenie jednotlivých národností. Nižňanského rozdelenie územia je ešte horšie ako Mečiarove. Zdôrazňujem, že nejde o nijakú autonómiu, lebo je to len akýsi celoslovenský prízrak, fóbia z Maďarov. V našom regióne trváme na tom, aby do Košického kraja patrili okres Rožňava, Košice-okolie, južná časť Trebišovského a Michalovského okresu. Tak tomu bolo ešte pred Mečiarovým delením. Pýtam sa, načo sme vo vládnej koalícií, keď nič zo svojho programu nemôžeme splniť?" dodal tajomník SMK Jozef Weiser.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.