na území 2125 hektárov. PIENAP bol za národný park vyhlásený v roku 1967 a odvtedy sa oň staráme so svojimi poľskými susedmi. Mimochodom, viete, ako vznikol názov Pieniny? Celú oblasť Zamaguria tvoria vápencové skaly, ktoré obmýva rieka Dunajec. Na jeho hladine sa prirodzenou reakciou vápenca a vody utvára pena, ktorá sa v poľskom jazyku povie "piena". Od pieny teda pochádza názov národného parku.
Turistickým centrom Zamaguria je Červený Kláštor, ktorý pred sedemsto rokmi založili Kartuziáni. Boli to majstri v kaligrafii a iluminátorstve a zanechali tu spomienku na svoje umenie. V osemnástom storočí v Červenom Kláštore pôsobil bájny letec a botanik Cyprián - Romuald Hadbavý, s ktorým sa spája preklad biblie a zostavenie latinsko - slovenského slovníka. Ak sa rozhodnete navštíviť PIENAP, nenechajte si ujsť splavovanie Dunajca na drevených pltiach. Púť začína v Červenom Kláštore a po desaťkilometrovej plavbe Dunajcom sa dostanete až do obce Lesnica. Poplatok za tento šesťdesiat až deväťdesiat minútový zážitok je pre dospelú osobu dvesto korún, pre dieťa do desať rokov o polovicu menej. Počas cesty priezračným Dunajcom, kde pred niekoľkými rokmi plávali lososy, vás sprevádzajú pltníci v pravých goralských krojoch. Goralské kroje sú bohato vyšívané a ich charakteristickým znakom sú pltnícke klobúky s poprišívanými mušličkami. Dnes už iba symbolické mušle sú spomienkou na prepravu dreva a tovaru po Dunajci a poľskej Wisle k Baltskému moru. Kedysi bolo pltníctvo na Zamagurí hlavným zdrojom obživy a jedna cesta k Baltskému moru a späť trvala pltníkovi až dva mesiace. Po každej takejto ceste si vzal pltník z mora jednu mušľu, ktorú si prišil na klobúk. Z jedného klobúka sa takto dalo vyčítať, koľko ciest k moru pltník absolvoval. Dnes už pltníctvo síce nie je hlavným zdrojom obživy goralov, aj dnes je to však dobrý spôsob, ako si privyrobiť. Dvanásť ľudí, ktorých na plti prevedie Dunajcom, za krátky čas pltníkovi vynesie nemalý zárobok. Takmer v každej rodine sa nájde aspoň jeden mužský potomok, ktorý sa tejto činnosti venoval, alebo venuje. V dnešnej dobe sa však pltníctnu dá venovať len počas turistickej sezóny. Sezóna pre turistov, kedy je počasie pre splavovanie Dunajca najlepšie, trvá od polovice apríla do konca októbra. Vstupnú bránu do národného parku po Dunajci otvára ostrá skala. V tretine cesty priezračným Dunajcom, uprostred vápencových skál, prejde každá plť cez Jánošíkov schod. Je to úsek Dunajca dvanásť metrov široký a dvanásť metrov hlboký. Povesť hovorí, že keď pandúri naháňali Jánošíka, tento schod Jánošík preskočil. Odvtedy si do svojej družiny vyberal Junákov podľa toho, či tento schod preskočili z jednej strany na druhú, alebo nie.
Tri koruny a jeden zlotý?
Najväčším skvostom Zamaguria je skalný útvar nazývaný Tri koruny, obmývaný Dunajcom. Názov síce hovorí o troch, domorodci však tvrdia, "Tri koruny a jeden zlotý". Na pohľad sú totiž skaly štyri. A prečo je tu reč o zlotom? Skalný útvar sa totiž nachádza na poľskej strane, i keď v šesťdesiatych rokoch patrili Tri koruny Slovensku. Rieka Dunajec, ktorá ich obmýva tvorí štátnu hranicu medzi Poľskom a Slovenskom. Keby ste chceli tieto skaly vidieť z vtáčej perpektívy, potrebovali by ste cestovný pas.
Pri splavovaní plťou sa vám naskytne pohľad na rôzne prírodné útvary. Na jednej zo skál sa dokonca nachádza útvar nazývaný Svokrine ústa. Prívlastok svokrine dostal podľa toho, že sa nikdy nezatvoria. Od Jánošíkovho schodu riekou tiahne Soľná alebo tiež Jantárová cesta. Názov je odvodený od surovín, ktoré si pltníci dovážali z diaľok. Oba názvy cesty sa postupne menia a nadväzujú na Gotickú cestu. Tá vedie cez Betliar až do Maďarska. Prúdom rieky číhajú skaly podľa povesti nazývané Sedem skamenelých mníchov. Celá púť drevenou plťou končí pri colnom prechode na poľskú stranu v Lesnici, odkiaľ sa môžete dostať kočom a konskými záprahami k Chate Pieniny. Mimochodom, cena za tento odvoz je priamoúmerná počtu zahraničných turistov. Pohybuje sa okolo päťsto korún za jednu jazdu.
Autor: Jaroslava FARKAŠOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
