s dôverou klienti snažiaci sa exekučne si vymôcť pohľadávky. Patril medzi nich aj Ing. Zdeněk Skasko. Exekútor však jeho dôveru sklamal a tak požiadal súd o vylúčenie JUDr. Borovského z jeho veci. Okresný súd Košice-okolie svojím právoplatným uznesením žiadosti Ing. Skasku vyhovel a z dôvodu pochybností o jeho nezaujatosti ho z prípadu vylúčil. Súd sa tiež uzniesol na tom, že JUDr. Borovský porušil niekoľkokrát zákon.

"Dražba daňového úradu sa nekonala, lebo by pán Borovský nezarobil," tvrdí Zdeněk Skasko

Zdeněk Skasko vyhral súd proti svojmu dlžníkovi, preto požiadal JUDr. Borovského, aby mu exekučne vymohol pohľadávku. Jeho dlžník vlastnil pohostinstvo Korzár v Košických Olšanoch aj dve osobné autá, takže bol k dispozícii majetok pre vysporiadanie veriteľov. Ing. Skasko sa dozvedel, že nie je jediným veriteľom svojho dlžníka. Ten totiž mal podlžnosti aj voči Daňovému úradu Košice-okolie, miestnemu úradu aj voči Slovenskej sporiteľni.

Ešte predtým, ako stihol JUDr. Borovský vyhlásiť dražbu na majetok dlžníka, tak urobil Daňový úrad. Dražba sa uskutočnila piateho mája 1998. Z. Skasko mal záujem o pohostinstvo a tak sa jej zúčastnil. Vystupovalv dvojjedinej úlohe - ako veriteľ aj dražiteľ, čo ale samozrejme nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Jeho šance získať pohostinstvo boli stopercentné, keďže nik iný sa dražby nezúčastnil. "Člen dražobnej komisie však prišiel s vyhlásením, že dražba vyhlásená daňovým úradom sa nekoná, pretože dlžník vraj päť minút pred začatím dražby svoj dlh vo výške 376 tisíc korún voči Daňovému úradu uhradil. Aj keď nerád, predsa len na moju výslovnú žiadosť mi napokon ukázal doklad o zaplatení podlžnosti dlžníkom," poznamenal Z. Skasko.

Daňový úrad si pri konaní dražby zo získaných prostriedkov v zmysle zákona nemôže brať províziu a získané prostriedky musí prerozdeliť v následnom rozvrhovom konaní medzi veriteľov. Tým by teda na rozdelenie zostalo viac peňazí, ako keď dražbu robí exekútor, ktorý berie až do 20 percent z dlžnej sumy a rozdeľuje sa len zvyšok. Pán Skasko teda nakoniec išiel dražbu, ktorú vyhlásil JUDr. Borovský. Konala sa hneď na druhý deň. "Na dražbe daňového úradu bola vyvolávacia cena 685 tisíc korún. Na dražbe u JUDr. Borovského sme boli dvaja a tak sa cena vyšplhala o niekoľko stotisíc korún vyššie. Pohostinstvo som vydražil a stal som sa jeho majiteľom, ale za podstatne viac peňazí. Predpokladal som, že peniaze, ktoré som za pohostinstvo zaplatil, sa rozdelia medzi veriteľov, teda mňa, obec a Slovenskú sporiteľňu. Prekvapenie však ešte len nasledovalo," vyhlásil Z. Skasko.

Peniaze mal exekútor rozdeliť na rozvrhovom pojednávaní deviateho júla 1998. Šokujúco na pojednávanie prišiel aj pracovník Daňového úradu Košice-okolie s nárokom na pohľadávku 376 tisíc korún! Dokonca žiadal, aby bola ich pohľadávka vysporiadaná v plnom rozsahu a prednostne. "Hoci bola dražba daňového úradu zrušená kvôli tomu, že dlžník zaplatil a ukázali mi aj potvrdenie, daňový úrad prišiel na rozvrhové pojednávanie. Vraj daňový úrad žiadne peniaze nedostal. Keď som žiadal vysvetlenie, doktor Borovský vyhlásil, že nezaplatil podlžnosť dlžník, ale tak urobil jeho vlastný úrad! Odôvodnil to tým, že keby totiž dražbu robil daňový úrad, tak že on by nič nezarobil. Preto vraj zaplatil daňovému úradu. Dokonca JUDr. Borovský prítomným ukázal aj výdavkový pokladničný bloček," vyhlásil Z. Skasko.

V takom prípade ale teda daňový úrad svoje peniaze dostal a nemal preto čo na rozvrhovom pojednávaní robiť. Ak pohľadávku na seba prebrala kancelária JUDr. Borovského, mala byť teda ona medzi veriteľmi. Len ostáva otázkou, či by to bolo v súlade so zákonom alebo etikou, keďže J. Borovský zastupoval v tomto prípade hneď dvoch svojich klientov. Nešlo by náhodou o konflikt záujmov?

Exekútora žaluje o náhradu niekoľko stotisíc korún za spôsobenú škodu

Aby sme pochopili rozdeľovanie peňazí medzi veriteľov, ktoré nasledovalo, doprajme si trochu teórie. V zmluve o vykonaní exekúcie, ktorú Z. Skasko podpísal, je odkaz na paragraf, ktorý hovorí, že exekútor si môže ako províziu nárokovať až 20 percent dlžnej sumy. Zdôrazňujeme, dlžnej sumy, teda nie 20 percent z peňazí, ktoré sa exekútorovi podarí vymôcť. Trovy exekútora sa z výťažku z dražby hradia v prvom rade. Do druhej skupiny v poradí vyplácania spadali podľa vtedy platného zákona daňové úrady, do tretej záložní veritelia a potom nasledovali ostatní.

Ako to teda vyzeralo na prvom rozvrhovom pojednávaní? JUDr. Borovský v prípade nezastupoval len záujmy Ing. Skasku, ale aj Miestneho úradu Košické Olšany. V prvom rozvrhu si vypočítal pre seba odmenu od oboch v sumárnej výške 296 tisíc korún. Medzi veriteľov sa tak malo rozdeliť 728 tisíc. Daňovému úradu z druhej skupiny malo pripadnúť celých 376 tisíc a zvyšok sa delil medzi obec, sporiteľnu a Ing. Skaska, ktorý mal dostať zo svojej pohľadávky vo výške 715 tisíc korún len 43 tisíc.

V zákonnej lehote teda podal námietku rovnako ako obec aj sporiteľňa. Všetci namietali, že do rozvrhu bol zaradený aj daňový úrad. Nasledovalo nové rozvrhové pojednávanie. To už exekútor upravil svoje trovy, čím znížil svoju odmenu. Od obce požadoval 87 tisíc korún a od Z. Skasku 155 tisíc. Opäť však do rozvrhu zaradil aj daňový úrad. Obec presunul do druhej skupiny k daňovému úradu, keďže pohľadávka vznikla na neplatení daní obci, čím jej mala byť splatená celá pohľadávka. Pre Ing. Skasku tak v konečnom účtovaní ostalo ešte menej - 24 703 korún. Znovu teda podal námietku, okrem iného teraz zaprel aj výšku trov exekúcie. Exekútor totiž nepredložil sadzobník trov exekúcie. Námietky vzniesli opäť aj obec a sporiteľňa. Celkovo bolo vznesených v prípade osem námietok, boli podané tiež samostatné žaloby a tak bol prípad dva roky na súde. Jedna zo žalôb je namierená priamo voči J. Borovskému. Z. Skasko ho žaluje o náhradu škody niekoľko stotisíc korún, čo je rozdiel medzi vyvolávacou cenou na dražbe daňového úradu a cenou, ktorú zaplatil po jeho dražbe. Podľa jeho názoru keby totiž exekútor nebol takýmto špekulatívnym spôsobom do diania vstúpil, bol by už na dražbe daňového úradu nehnuteľnosť získal a to podstatne lacnejšie.

"Čo ma tiež prekvapuje, je fakt, že pri rozvrhoch neboli do nich zarátané aj úroky z výťažku z dražby. Prípad sa ťahá už viac ako dva roky. Keby boli tieto peniaze uložené na účte, pri tejto sume a za takéto obdobie by už bola suma určená na prerozdelenie medzi veriteľov podstatne vyššia," vyhlásil Z. Skasko.

Okresný súd zistil, že exekútorský úrad viackrát porušil zákon

Predsedkyňa senátu Okresného súdu Košice-okolie Mgr. Angelika Spoligová zlúčila viaceré námietky a žaloby a v časti prípadu rozhodla. Verdikt znie, že pohľadávka daňového úradu nemá byť zaradená do rozvrhu, kedže už bola uhradená. V novom rozvrhu už musia byť započítané aj úroky z výťažku dražby, čo predtým dodržané nebolo. Rovnako tak musí exekútor predložiť vyčíslenie svojich trov. V konečnom dôsledku tak súd dal za pravdu v drvivej väčšine vznesených námietok za pravdu Zdeňkovi Skaskovi, čím potvrdil, že kroky JUDr. Borovského podniknuté v tomto prípade boli v rozpore so zákonom. Súd teda zrušil rozvrh a uznesenie už nadobudlo právoplatnosť.

Nové rozvrhové pojednávanie sa uskutočnilo siedmeho septembra. Opäť zmena. Zdeněk Skasko podľa neho nemá dostať ani korunu. Tentokrát pripravuje až trinásť námietok. Čo nebolo v poriadku pri tomto rozvrhu?

"V zmysle novely Exekučného poriadku sme tentoraz podľa názoru mojich právnych zástupcov spolu s obcou a sporiteľňou mali byť v tej istej skupine. V odseku 2 § 157 sa hovorí, že ak nemožno v tej istej skupine plne vysporiadať pohľadávky všetkých veriteľov, budú sa hradiť pomerným spôsobom. Tak tomu bolo v predošlých dvoch rozvrhoch. Teraz ale JUDr. Borovský nevysporiadal veriteľov pomerne, teda nenavrhol každému príslušnú časť jeho pohľadávky, ale všetko priklepol sporiteľni. Nehovoriac o tom, že obec tiež nedostane ani korunu, hoci ona jediná, keďže z mojej veci ho súd vylúčil, bude musieť uhradiť exekútorovi jeho trovy. Sporiteľňu to nebude stáť ani korunu a dostane všetko," čuduje sa Z. Skasko.

Nezrovnalostí je podľa neho viac. Pohľadávka, ktorú mu exekútor uznal, je nižšia o mesačné úroky, ktoré mal s dlžníkom zmluvne dohodnuté. Na rozvrhu nebola prítomná zapisovateľka. Na pojednávaní exekútor neoznámil výšku pohľadávok ani to, ktorý veriteľ je do ktorej skupiny zaradený. Po odpočítaní svojich trov zvyšok peňazí priklepol Slovenskej sporiteľni. Obec z neznámych príčin prihlásila v novom rozvrhu podstatne vyššiu pohľadávku.

"Za zmienku stojí aj to, že pán Borovský vyslovene klamal prítomných na rozvrhu, keď im povedal, že paragraf 157 Exekučného poriadku, na ktorý sa odvolávame, je na Ústavnom súde. Je tam totiž, ako som si zistil, podnet na prešetrenie súladu s ústavou úplne iných paragrafov tohto zákona."

Zákon porušil aj daňový úrad

Zaujímavý je v tejto kauze aj postoj daňového úradu. Z vyjadrenia okresnej prokurátorky, ktorá vec šetrila, vyplýva, že to, že si daňový úrad uplatňoval sumu v rozvrhovom pojednávaní po tom, čo mu bola už uhradená, je porušením § 58 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. Ako sa mohlo niečo takéto stať a či boli vznesené sankcie voči zodpovedným pracovníkom, na to sme sa opýtali riaditeľa Daňového úradu Košice-okolie JUDr. Vladimíra Dudíka: "Na základe vašej žiadosti o poskytnutie informácie týkajúcej sa vami uvedeného daňového subjektu vám oznamujeme, že v zmysle ustanovení § 23 ods. 2 Zák. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov poskytnutie uvedených informácií podlieha daňovému tajomstvu a z toho titulu správca dane nie je oprávnený vám ich poskytnúť," informoval nás V. Dudík.

JUDr. Borovský si pripustil chybu a ako fyzická osoba vraj bude znášať jej následky

V snahe vysvetliť si záležitosť sme o rozhovor požiadali JUDr. Jána Borovského.

Môžete vysvetliť váš postup v tejto veci?

- Pochopte, že rozhodovanie nie je v mojej kompetencii.

A v kompetencii koho to teda je?

- Predsa súdu. Pri rozdeľovaní peňazí ja nemôžem robiť zle alebo dobre, lebo rozhodovaciu právomoc má súd. Ja len technicky riešim túto situáciu. Moje kroky podliehajú schváleniu súdu.

Lenže sudkyňa Okresného súdu vo svojom uznesení prišla k záveru, že exekútorský úrad postupoval v rozpore s niektorými zákonmi...

- Áno. Presne tak. Vyšší súd zrušil nižší a bude sa vo veci konať znova. Zase sme rozdelili peniaze a zase to predkladám súdu, aby súd o tom rozhodol.

Námietky však boli vznesené už aj voči tomuto najnovšiemu rozvrhu.

- Ale však môžu ich dávať, prečo by sme mali niekomu brať toto právo. Je už vecou súdu, ako rozhodne.

Mohli by ste povedať, prečo ste na treťom rozvrhu nerozdelili peniaze pomerným spôsobom, keďže veritelia tej istej skupiny majú byť vysporiadaní pomerne, ak nie je dostatok peňazí pre uspokojenie všetkých nárokov?

- Exekučný poriadok bol novelizovaný.

Ale tento paragraf je aj v novelizovanom.

- Áno, ale si vy musíte najskôr zobrať predchádzajúci paragraf, že v celku sa má vyplatiť záložcovi. Však to banky presadili, kvôli tomu je Exekučný poriadok na Ústavnom súde.

Na Ústavnom súde sú však úplne iné paragrafy, nie § 157.

- Ja neviem, ja som to nepodával na Ústavný súd.

Ste teda presvedčený, že posledný rozvrh už bol v poriadku?

- To je jedno, či som presvedčený. Keby som aj nebol, nielen odo mňa záleží, lebo súd rozhodne, ako on chce.

Mohli by ste mi povedať, prečo ste vtedy vyplatili peniaze daňovému úradu, čím ste nakoniec dospeli k vlastnej strate?

- Urobil som chybu.

Nebolo to v rozpore so zákonom?

- Nebolo, prečo by som nemohol uhradiť daňovému úradu.

Poškodili ste tým však svojho klienta.

- Nepoškodil.

Ale v prípade, keby nebola zmarená dražba daňového úradu, bol by mal možnosť získať nehnuteľnosť podstatne lacnejšie.

- On sa nemusel zúčastniť tej dražby, bola to jeho slobodná vôľa. Kto chce, ide, kto nechce, nejde. Chcel by som ale vrátiť späť ešte k tomu paragrafu, čo ste citovali.

Myslíte § 157 o rozdeľovaní peňazí?

- Áno. Výslovne je v ňom napísané, že pohľadávky zabezpečené záložným právom sa vysporiadavajú v celku podľa vzniku záložného práva.

Aj pán Skasko bol exekučným záložným veriteľom a v ďalšom odstavci toho zákona sa hovorí, že ak peniaze nepostačia, prerozdelia sa pomerne.

- Teraz robíme sudcu zo seba, vy aj ja. Nechajme rozhodnúť súd, kde je pravda. Súd rozhodne, či toto nové rozdelenie je správne. Exekútor je len figúrka, ktorá len technicky a administratívne zabezpečuje celú záležitosť.

V tomto prípade váš exekútorský úrad utrpel značnú finančnú stratu...

- Za finančné straty ja zodpovedám ako fyzická osoba. Keď som urobil chybný krok, tak som prišiel o tristotisíc korún, či koľko to je. Ale to je môj problém.

A prečo ste to vtedy vlastne vyplatili tomu daňovému úradu?

- Ja som tam nebol. Prišli zástupcovia daňového úradu, že majú záložné právo a mali ho, tak som to vyplatil. Aj ďalšiemu som dal 900 tisíc, lebo to bolo v čase, keď daňové úrady nemali peniaze. Hovoril som im, že im to nemôžem dať, lebo nebol rozvrh, lebo to súd nepotvrdil. Nakoniec som im ich ale dal, aby si mohli vykázať, že ich vymohli, veď oni sú podľa toho platení.

Ing. Zdeněk Skasko sa nevie dovolať ani spravodlivosti ani svojich peňazí

Zdeněk Skasko zaslal sťažnosti na komoru exekúrov, ktorej šéfoval zhodou okolností práve Ján Borovský, aj na ministerstvo spravodlivosti. "Podľa môjho názoru totiž exekútor porušil zákon, keďže sa dopustil poškodenia veriteľa a svojho klienta zároveň," vyhlásil Z. Skasko.

Komora jeho sťažnosť zamietla. Z ministerstva spravodlivosti sa mu ani dva roky po podaní sťažnosti, teda dodnes neozvali. "Zvažujem preto, že sa obrátim na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu," vyhlásil.

Zdeněk Skasko teda prišiel o niekoľko stotisíc. Exekútor pre zmenu o 376 tisíc, ktoré dal daňovákom a o zhruba dvestotisíc vo forme poplatku od Z. Skasku. Okrem daňového úradu má aspoň zatiaľ dôvod na spokojnosť len Slovenská sporiteľňa, ktorú mimochodom pri vymáhaní pohľadávok zvykne zastupovať aj JUDr. Borovský.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.