Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
Vaše listy a množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 41. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Zastrelil nadriadeného, pretože dostal výpoveď kvôli alkoholu" sme priniesli príbeh o mladom mužovi, ktorý vraždil, pretože prišiel o prácu.
V kritický deň prišiel do budovy železničnej stanice s malokalibrovkou, ktorú ukradol otcovi z uzamknutej skrine. Vyčkával tam na svojho nadriadeného, ktorý ho dva dni predtým vylúčil z výkonu služby, pretože u neho zistil požitie alkoholu. Keď sa k nemu Ing. Jozef L. priblížil, zavolal ho po mene, potom vybral spod kabáta pušku a vystrelil na neho zo vzdialenosti asi dvoch metrov. Trafil nadriadeného do chrbta. Tomu sa podarilo otvoriť dvere jednej z kancelárií, kde spadol... Štefanovi to nestačilo. Pristúpil k nemu, z bezprostrednej vzdialenosti na neho opäť vystrelil a zasiahol ho do hlavy. Postrelený muž váhou svojho tela pribuchol dvere kancelárie, do ktorej sa strelec nemohol dostať. Štefana to však neodradilo a cez zatvorené dvere vystrelil v smere, kde ležal postrelený, ďalšie tri rany. Potom zbraň ukryl pod kabát a utekal...
Ing. Jozef L. utrpel zástrel brušnej a hrudníkovej dutiny, zástrel tvárovej časti hlavy a ľavého kolena, pričom došlo k porušeniu pre život dôležitých orgánov. Jeho život sa lekárom už nepodarilo zachrániť.
Protagonista krvavého kúpeľa uviedol pred súdom na svoju obranu toto: "Chcel som prednostu stanice len postrašiť, nechcel som ho zabiť." Svedkovia, ale aj dôkazy však svedčili proti nemu. Z pracovných charakteristík obžalovaného vyplynulo, že bol dobrý, svedomitý pracovník. To bol zrejme dôvod, prečo 73 Štefanových spolupracovníkov predložilo za neho súdu spoločenskú záruku. Neospravedlňovali jeho konanie, len poukázali na to, že nie je až taký zlý človek, ako ho vykreslili médiá. Poznali ho ako srdečného, kamarátskeho človeka, ktorý sa tešil priazni kolektívu. Jediným vysvetlením jeho konania bola skutočnosť, že sa skutku, pre ktorý stál pred súdom dopustil v ťažkom stupni opilosti. Znalci prepočtom zistili, že mal v krvi 2,86 až 3,32 promile alkoholu, v dôsledku čoho boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti znížené až o 70 percent! Uviedli aj to, že u obžalovaného ide o emočne labilnú osobnosť a s prejavmi alkoholizmu na rozhraní druhej a tretej vývojovej fázy...
Otázka pre vás, milí čitatelia, znela: Ako podľa vášho názoru rozhodol súd? Mali ste nám napísať aj to, ako by ste rozhodli vy sami, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním. Teda, či by ste prihliadli na spoločenskú záruku, ktorú dali za Štefana jeho spolupracovníci a ako by to ovplyvnilo výšku trestu.
Do redakcie sme dostali 105 odpovedí a 89 z nich, sme považovali za správne. Teda tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že spoločenská záruka v tomto prípade neovplyvnila rozhodnutie súdu. Aj v skutočnosti prípad skončil tak, že protagonistu príbehu súd uznal vinným z vraždy a nedovoleného ozbrojovania, neprihliadol na ponúknutú spoločenskú záruku a naparil mu 11 a pol roka v tretej nápravnovýchovnej skupine.
POĽOVAČKU NA NADRIADENÉHO NEMOŽNO OSPRAVEDLNIŤ!
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Božena KUDLÁČOVÁ z Trnavy: "Žiadna spoločenská záruka a vôbec nič nemôže ospravedlniť vraždu. Či je človek triezvy alebo opitý, nemá právo vziať život druhému človeku. To by bolo potom ako na Divokom západe... Ja by som, dala Štefanovi R. najprísnejší trest. To, že bol opitý, ho neospravedlňuje!" Štefan GURA z Moldavy nad Bodvou: "Dopustil sa premyslenej vraždy. Jeho tvrdenie, že chcel prednostu len postrašiť, neobstojí. Strieľal na neho viackrát... A ani spoločenská záruka v tom zmysle, že je dobrý pracovník, nič nezľahčuje na vine a treste. Proti výpovedi, ktorú dostal, mal možnosť odvolať sa a požiadať o pomoc odborovú organizáciu."
Žofia HENZÉLYOVÁ zo Spišskej Novej Vsi: "Keď chcel strašiť a nie zabiť, stačilo na prednostu namieriť, ale nie vystreliť! A okrem toho, pri strašení sa nestrieľa do hlavy... Štefan R. naozaj nemusel byť zlý človek, jeho spolupracovníci však museli vedieť, že alkohol je jeho dobrý priateľ, ale zlý pán."
Ján HRAŠKA z Nových Sadov: "Keby som ja mal rozhodnúť, výšku trestu by spoločenská záruka neovplyvnila. Vražda je vražda! Aj keď ju vykonal pod vplyvom alkoholu, je ťažko vyniesť nejaký miernejší trest." Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Ja si myslím, že sudca sa nebude s takým opilcom babrať, ale ho odsúdi, veď išlo o porušenie pracovnej disciplíny a zavraždil svojho nadriadeného! Nebohý konal správne, keď Štefana R. poslal domov... A sudca? Nemohol inak konať, len Štefana potrestať. Aj u nás by malo platiť smrť za smrť. Veď v tomto prípade išlo o premyslenú vraždu!" Ladislav BORZA ml. z Prešova: "Aj keď súd Štefana odsúdil za vraždu a uložil mu trest spojený s protialkoholickým liečením, ja by som prihliadol na spoločenskú záruku a zdôraznil možnosť odpustenia časti trestu, ak odsúdený bude spolupracovať pri protialkoholickom liečení a bude sa dobre správať... "Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Súd nemohol prihliadnuť na skutočnosť, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. To nie je poľahčujúca okolnosť! A ešte čosi keby som ja rozhodovala o výške trestu, uložila by som trest v polovici trestnej sadzby a prihliadla by som na skutočnosť, že Štefanovi spolupracovníci dali za neho spoločenskú záruku a že dovtedy bol dobrým človekom."
Ján BOČKAY z Košíc: "Štefanova obhajoba, že prednostu chcel len postrašiť, bola pre súd irelevantná, o čom svedčí aj vypálenie tzv. rany istoty. Súd neakceptoval spoločenskú záruku spolupracovníkov, pretože neriešil pracovnoprávny spor, ale prípad úmyselného zabitia. Tu žiadne záruky nepomôžu!"
Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Spoločenskú záruku mohol súd zohľadniť len pri výške trestu, zaiste nešiel pod desať rokov... Tak by som rozhodla aj ja a keďže poznám viacero alkoholikov, ktorí sú však dobrými odborníkmi, nariadila by som aj protialkoholické liečenie." Ľubomír GIRMAN z Košíc: "Bola to vražda ako vyšitá! To, že obžalovaný mal ovládacie schopnosti znížené požitím alkoholu, by som ako sudca nebral na vedomie." Štefan RUŽIČKA z Trnavy: "Pod tlakom dôkazov a svedkov súd uznal obžalovaného vinným. Jeho obrana, že chcel len postrašiť a nie zabiť, neobstojí! Prečo potom po vylámaní skrine vzal otcovu pušku a dokonca z druhej skrine potiahol aj náboje a zásobník?!" Mária REPASKÁ z Košíc: "Prísny postih zo strany zamestnávateľa bol správny alkohol na pracovisku nemá čo robiť a železničiari majú v rukách životy cestujúcich! Bolo by však neľudské neprihliadnuť na dovtedajšiu bezúhonnosť a svedomitosť obžalovaného, u ktorého ide o citovo labilnú osobnosť s prejavmi alkoholizmu na rozhraní druhej a tretej vývojovej fázy. Takými by sa mali zaoberať odborníci v psychiatrických liečebniach."
Ladislav VERNARSkÝ z Prešova: "Súd ho odsúdil, veď opilosť si privodil sám a na zabitie nadriadeného sa pripravoval, keď hľadal otcovu zbraň. Keby som ja bol sudcom, na spoločenskú záruku by som neprihliadol. Vychádzal by som z toho, že keď je niekto dobrý pracovník, musí vedieť, že alkohol na pracovisko nepatrí, resp. nesmie prísť opitý do práce. A zrejmé je aj to, že u Štefana R. to nebolo po prvýkrát." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Nevinný človek musel zomrieť. Alkohol už splodil toľko žiaľu, bôle a nenávisti, že sa dajú o tom písať celé romány. Výpoveď obžalovaného, že chcel prednostu iba postrašiť, podľa mňa neobstojí. A neobstojí ani to, že bol dobrým pracovníkom. Je výsmechom, že jeho spolupracovníci sa snažili predložiť spoločenskú záruku... Vrah má byť jednoznačne odsúdený!" Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "V úlohe sudcu by som prihliadol na dve skutočnosti. Po prvé, že šlo o surovú vraždu, veď obžalovaný päťkrát vystrelil s úmyslom zabiť, a po druhé, že v jeho prospech hovorí pracovný posudok i spoločenská záruka 73 pracovníkov, ale aj to, že išlo o skratové konanie v ťažkom stave opilosti." Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Je pekné, že sa spolupracovníci za obžalovaného spoločensky zaručili, ale to na veci nič nemení. Kto nahradí život otca rodiny? Určite by sa to dalo aj inak vyriešiť, keby tu neúčinkoval majster Alkohol." Viktor SINČÁK z Trebišova: "Súd neprijal spoločenskú záruku 73 spolupracovníkov, ktorá v tomto prípade vyznieva skôr ako falošné kamarátstvo. Okrem trestu nariadil aj protialkoholické liečenie. Spôsob, akým obžalovaný získal zbraň a náboje, i samotné ukrývanie zbrane pod kabát, svedčia o pripravovanej vražde z pomsty."
Peter CSUDÁKY z Košíc: "Protagonistovi príbehu by som naviac uložil aj trest za všeobecné ohrozenie, keďže zbraňou ohrozoval aj iných, keď strieľal cez zatvorené dvere." Eva GALDÍKOVÁ z Rimavskej Soboty: "Súd zrejme odsúdil Štefana R. za vraždu a nedovolené ozbrojovanie. Pri výške trestu prihliadol na spoločenskú záruku a obžalovanému naparil znížený trest, veď bol v ťažkom stupni opilosti..." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Priateľ alkohol bol aj v tomto prípade zlým radcom a o vine obžalovaného niet pochýb. Na druhej strane však vôbec nepochybujem o tom, že jeho nadriadený konal unáhlene. Avšak charakter práce ho k tomu v určitom zmysel zaväzoval... Prípad nech je výstrahou a poučením pre všetkých zamestnaných alkohol na pracovisko nepatrí!!!" Pavol KOVALÍK z Košíc: "Pri vymeraní trestu by som ako sudca bral ohľad na spoločenskú záruku kolegov obžalovaného a navyše, aj odborová organizácia, ak na konkrétnom pracovisku existuje, má právo sa k tomu vyjadriť... A ešte k samotnému prípadu. Skratové konanie pri uvedomení si straty zamestnania nie je ospravedlnením tak isto ako poľovačka na nadriadeného v delíriu."
Iveta DUGASOVÁ z Košíc: "Pracujem v Domove dôchodcov v Košiciach Barci, ako úseková sestra. Myslím si, že súd bol voči obžalovanému veľmi zhovievavý a za ohavný čin mu nadelil veľmi malý trest... Odvtedy, čo sa to stalo, prešli dva roky a mnoho ľudí zabudlo na tento príbeh. Ale jeden človek, pokiaľ bude žiť, určite nezabudne. Je to otec nebohého prednostu stanice. Tento starý pán žije v domove dôchodcov a je u mňa na oddelení. Za dva roky neuschli slzy v jeho očiach a odvtedy potrebuje zdravotnú starostlivosť, pretože jeho srdce je ťažko choré." Vladimír LOJKO z Rimavskej Soboty: "Súd rozhodol o vysokom treste odňatia slobody. Pri rozhodovaní o jeho výške zohrala pozitívnu úlohu spoločenská záruka. Spolupracovníci sa zaručili, že je to v podstate dobrý človek, ibaže, situáciu psychicky nezvládol."
ŠTYRIDSIATY TRETÍ SÚŤAZNÝ PRÍBEH
"Vyzerala zle, ale nepovedala nám čo sa jej stalo, i keď sme sa jej na to priamo pýtali. Zaviezli sme ju do nemocnice a až tam sme sa dozvedeli, že ju niekto zbil a znásilnil," vypovedala pred súdom svedkyňa T., sestra dobitej a zneuctenej ženy, ktorú v strede Košíc, neďaleko bývalého pivovaru prepadli dvaja muži. K prípadu došlo ešte vlani na jar, zhodou okolností na Deň učiteľov, pričom je irónoiu osudu, že hlavný aktér prípadu, dvadsaťštyriročný Róbert M., do školy veľa nechodil. Školskú dochádzku skončil v tretej triede základnej školy a potom sa už venoval iba samovzdelávaniu. To, čo sa sám naučil, si však nenechával len pre seba, ale snažil sa svoje skúsenosti odovzdávať mladším kamarátom. V prípade, že nerozumeli teórii, bol ochotný im predviesť aj názornú ukážku. Tak tomu bolo aj v minuloročný marcový deň, keď náhle zatúžil po milovaní. Potuloval sa po meste v spoločnosti svojho 14-ročného priateľa Gejzu, keď sa mu zrazu naskytla príležitosť zaučiť maloletého kumpána do tajov milovania.
Pred súdom si neskôr na to spomínal takto: "Nemám frajerku, ani ženu... V ten deň som si vypil niekoľko pohárikov vína a dostal som chuť sa s nejakou ženou pomilovať. Na podrobnosti sa nepamätám. Viem len, že žena, ktorú som si vyhliadol, sa bránila a kričala, aby som ju nechal... Ja som ju nepočúval, vyzliekol som ju a pokračoval," priznal sa k znásilneniu Robo. Nezatajil ani to, že s ním bol Gejza, ktorému "ukazoval", ako sa to robí. Tvrdil, že jeho maloletý kumpán nerobil nič, len sa pozeral, čo on s tou ženou robí, pretože bol nafetovaný...
Žena, ktorú na ulici prepadli, pred súdom povedala: "Môžem so stopercentnou istotou povedať, že muž, ktorý ma vtiahol násilím do starej pivnice na Ungárovej ulici v Košiciach, je tuprítomný obžalovaný. Pomáhal mu pritom aj mladý chlapec, ktorý bol s ním. Spolu ma ťahali po zemi do pivnice v dôsledku čoho mi ostali na tele škrabance a odreniny. Ten malý mu pomáhal aj vtedy, keď ma vyzliekal. Prosila som ich, aby ma pustili, ale oni sa len smiali. Nakoniec ma obžalovaný naozaj znásilnil... Keď bolo po všetkom, zasmial sa a opýtal sa ma, či mi urobil dobre a potom odišli. Pozviechala som sa zo zeme, obliekla som sa a hľadala som kabelku, v ktorej som mala osobné veci, lenže som ju nenašla," opísala ponižujúcu udalosť zrelá žena, ktorá by mohla byť smilníkovou matkou. Dodala však i to, že užívala lieky a v ten deň si aj vypila, pretože mala rodinné problémy, ktoré nevedela inak prekonať. Bola u mamy a vracala sa domov. Nešťastne zakopla o dlažbu a spadla. Vzápätí boli pri nej tí dvaja a ťahali ju do pivnice ako vrece zemiakov. Pred súdom však zdôraznila, že lieky a alkohol nemali vplyv na jej pamäť. Muža, ktorý ju znásilnil, bezpečne identifikovala. A navyše, ten to pred súdom ani nepopieral. Načim ešte uviesť, že 24-ročného Róberta M., ktorý štrnásťročnému kamarátovi predviedol názornú ukážku, ako pomilovať ženu, ktorá to nechce, prokurátor obžaloval z trestného činu znásilnenia, keďže "násilím donútil ženu k súloži".
Odvtedy, čo sa to stalo, uplynuli už téměř dva roky a dnes už ani nevedno, či by sa prípad vôbec dostal na súd, nebyť príbuzných potupenej ženy. Keď prišla domov, jej dcéra hneď zbadala, že sa mame niečo stalo. Vyzerala hrozne. Mala dotrhané šaty, škrabance a modriny na rukách a tvári. Neváhala a zatelefonovala svojej tete. "Nebývam spolu so sestrou, ale keď mi jej dcéra volala, že mama prišla opitá a zbitá, bez meškania som šla k nim. Sestra vyzerala zle, ale nepovedala nám, čo sa stalo, i keď sme sa jej na to priamo pýtali. Zobrali sme ju do nemocnice a až tam sme sa dozvedeli, že… Slovom, sestra sa až tam priznala lekárke, že bola znásilnená," ozrejmila pozadie prípadu sestra poškodenej. Ako vyplynulo z posudku znalcov z odboru gynekológie, k znásilneniu naozaj došlo.
Súd prihliadol na všetky poľahčujúce okolnosti (na to, že sa Róbert priznal a svoj čin úprimne oľutoval), ale naopak - aj na okolnosti, ktoré mu priťažili (dovtedy bol už trikrát trestaný pre krádeže a lúpež). Uznal ho vinným zo znásilnenia a vyniesol verdikt. Aký? To už je otázka pre vás, milí čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Myslíte si, že Róbert dostal basu, alebo skončil s podmienkou? Apropo, ako by ste rozhodli vy sami, keby...?
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.
A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 28. septembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
