undergroundom, dostala na popredné miesto na slovenskej scéne a aspoň pokiaľ ide o poslucháčske zázemie už dávno nie je len záležitosťou pre ortodoxných "irokézov". S jej frontmanom Vratkom Rohoňom sme sa porozprávali v kaviarni hotela Slovan počas promoturné k novému albumu s názvom "Je tu niekto?". Prvá otázka sa týkala absencie Vratkových spoluhráčov.

"Keď sú rozhovory v Bratislave, zúčastňujú sa na nich aj ostatní členovia. Ale ak treba cestovať mimo, z hľadiska nákladov je výhodnejšie, ak cestujem sám. Pri prvých dvoch doskách to tiež bolo tak."

Vydávate nový album, skús ho teda trochu priblížiť.

"Je tretí v poradí, predchádzali mu albumy Vitaj! a Čumil. Povedal by som, že je o rok starší. V tom zmysle, že je dospelejší.Ja ako autor som sa posunul niekde ďalej, od februára máme tiež novú zostavu a na tejto doske to všetko cítiť. Oproti Čumilovi je to krok vpred, ale nie krok niekde bokom. Pesničky sú pestrejšie, niektoré pomalšie, než na aké boli ľudia doteraz zvyknutí. Iné sú zas rýchlejšie, ale v zásade sa držia štýlu Iné Kafe."

Prečo si sa rozhodol zaradiť tu aj pomalšie skladby? Album som zatiaľ nepočul, k čomu by si ich vedel prirovnať?

"Napríklad na Čumilovi bola skladba Ako sa máš? V tomto štýle sa nesú skladby Ráno alebo Mám pocit. Tú poslednú som mal v hlave už dlho a napadlo mi - prečo by som ju nedal na album. Chcel som ľuďom dať aj takúto pesničku, nech vedia, že rozmýšľam aj týmto smerom. Teda nie len odpaľováky, ale aj kľudné veci. Ten kľud by však mal byť v úvodzovkách. Predsa len sú naše najpomalšie skladby asi také, ako tie najtvrdšie od Bon Jovi."

Takže ak už to nie je vyslovený punk, stále je to prinajmenšom rockové.

"To samozrejme, nejaká popina tu nehrozí. Stále dominujú tvrdšie gitary."

Ako to bolo s autorstvom, urobil si všetko sám?

"Po prvýkrát áno. Nechcel som totiž s príchodom nových členov zmeniť smerovanie Iné Kafe. Pri starých doskách som bol autorom asi na 80 percent a tu som nechcel riskovať. Sme spolu príliš krátko na to, aby noví ľudia vedeli ponúknuť nejaký spoločný produkt. Šli sme teda podľa tejto línie, ale zas pri aranžovaní pesničiek sme spolupracovali všetci."

Nemali nič proti tomu, že si ich k hlavnému tvorivému procesu ani nepustil?

"Oni nepriniesli pesničky aj preto, že vlastne nemali čas nadýchnuť sa. Vznikla nová zostava, v marci sme ju oficiálne predstavili a v apríli sa išlo na šnúru. Potom boli festivaly a hneď po nich sa začalo nahrávanie. Na robenie skladieb nebol ani čas, ja som si pomaličky pripravoval tie svoje a keď som sa spýtal ostatných, či niečo majú aj oni, odpoveď bola záporná. Nahrali sa teda moje a bolo."

Ako to bude s autorstvom v budúcnosti?

"Asi teraz nebude taká časová tieseň, sme zohratejší, viac sa poznáme a vieme, o čo v našom štýle ide. Chalanov som nezobral z konkurenčných kapiel, ktoré by hrali ten istý štýl, každý bol trochu inde a myslím, že minimálne rok budú musieť hrať, nech sa im štýl dostane do krvi a budú môcť nosiť nápady. Neviem, uvidíme, určite však ustrážim štýl Iné Kafe."

Aými štýlmi chalani prešli?

"Basáka Forusa poznám oddávna, hrával v rôznych metalových alebo hardcoreových kapelách. Vytiahol som ho však zo skupiny, ktorá hrala po baroch prevzaté rockové hity. Gitarista Tibor v čase, keď k nám prišiel, nehral nikde, prešiel však pár rockandrolových zoskupení a bubeník Dano hral v metalovo-punkovej bande Karpina."

Aké bolo turné, ktoré si spomínal?

"Celkom dobré. Vznikol zaujímavý moment - Čumila sme vydali v starej zostave, a na turné sme už išli v novej. Mal som najprv obavy, ako to dopadne, ale nakoniec bolo všetko o.k. Prvé tri akcie boli slabšie, prišlo menej ľudí, snáď aj vinou usporiadateľov. Začali sme v Martine a okolí, kde to s návštevnosťami celkovo býva dosť slabé, potom sa však všetko rozbehlo. Bývalo od 500 do 800 ľudí a myslím si, že na dnešnú dobu je to celkom fajn. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí na koncertoch boli."

A festivaly?

"Na Slovensku sme hrali na West Extra Dávke, na Streetballe v Bratislave, v Čechách na Rockvaroch, Noci plnej hvězd, na Eurotrialogu v Mikulove...na takých hlavnejších sme si zahrali."

Ako sa k vašej hodbe stavajú tí punkeri, ktorí napríklad pamätajú 70. a 80. roky, prípadne tí, u ktorých sa punk spája aj s politickými, prípadne doslova odbojovo orientovanými záležitosťami?

"Musím povedať, že my sme už taká ďalšia vetva punku, možno komerčnejšia, možno novšia. Snáď niečo medzi americkým neopunkom a slovenskou klasikou. Pre starších je to na zváženie. Z niektorých starších punkáčov sa stali naši fanúšikovia, niektorí nás zas neuznávajú, lebo sme hraní v rádiách a sme často v médiách. Nás vlastne počúva bežné publikum, teenageri. Sme druhý krok punkovej generácie. Tak ako sa rap, hip-hop alebo hardcore vyvinul aj do komerčných a na druhej strane radikálnych prúdov, je to aj v punku. Sme komerčnejší, medzi radikálmi fanúšikov nemáme, ale ani ich nechceme oslovovať."

Akú hudbu preferuješ, pokiaľ ide o punk, neopunkové veci, alebo sa povedzme orientuješ aj v štýloch ako crust?

"Priznám sa, že tu veľmi doma nie som. Som o pesničkách. Mám rád tie s jednoduchou melódiou, nenáročnými postupmi a uznávam kapely, ktoré urobia hit o troch akordoch. Crust je už dosť tvrdá záležitosť, ja som v tvrdosti zhruba tak po The Exploited alebo Bad Religion. Páčia sa mi kapely ako Blink 182, Him, všelijaké rockové záležitosti. Teraz som si napríklad kúpil Status Quo. "

Zmenili ste firmu, čo vás k tomu viedlo?

"Každá doska Iné Kafe je svojim spôsobom originálna. Prvú som vydal u vlastného vydavateľstva Shotgun Records. Potom odišiel Cibi, začal som spievať ja a vydali sme to u Universal Music. Novú vec sme urobili pre Forzu. Tí tento rok začínajú aj s vydavateľskou činnosťou a chcú priamo konkurovať veľkým labelom na Slovensku."

Aká je tu výhoda oproti Universalu?

"Snáď lepšie podmienky. Nemám na mysli finančné, tie sú zhodou okolností rovnaké. Ale je tu väčší kľud, pretože majú menej interpretov. A to je pre interpreta podstatné, môže sa sústrediť na tvorbu a nemusí sa venovať vedľajším veciam."

Čisto teoreticky - čomu by si sa venoval, ak by ťa jedného dňa Iné Kafe prestalo baviť?

"Musím sa priznať, že túto otázku si dávam dosť často. Biznis je o tom, že niekto je chvíľu hore, potom padne a neviem, ako to bude s nami. Možno nás už o rok nikto nebude poznať, možno zostaneme a budeme hrať naďalej. To by som si veľmi prial. Dopredu neviem, uvidím, keď sa to stane."

Na záver najzákernejšia otázka - počul si album svojich bývalých kolegov Plus-mínus?

"Počul. Asi dvakrát a nepovažoval som za potrebné púšťať si ho ďalej."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.