lepší darček k blížiacim sa 23. narodeninám (27. 9.) ani nemohol dať. Obe kolá finálovej súťaže vodných slalomárov v kategórii C1 zajazdil vo veľkom štýle (v 1. kole 2. a v 2. kole 4. najlepší čas) a zakaždým bez zaváhania. Zverenec trénera Hochschornera, ktorý v tomto roku získal na ME v Mezzane striebro a v celkovom hodnotení Svetového pohára skončil druhý, mal zo svojho životného úspechu obrovskú radosť.
"Je to geniálne!" tešil sa Minčík bezprostredne po pretekoch, obkolesený slovenskými novinármi. "Na poslednom stretnutí pred odletom na olympiádu som počul, že získať medailu je akoby priblížiť sa k Bohu. To mi utkvelo v pamäti a pred chvíľkou, keď som prešiel cieľom, prvé čo mi napadlo bolo, že som to dokázal i ja. Som veriaci človek a priznám sa, večer pred finále som sa prihováral k Bohu."
Po protestoch výprav organizátori pôvodnú finálovú trať zmenili, avšak na Minčíkov penrithský výkon to nemalo vplyv. "Trochu som sa obával, lebo trať sa v porovnaní s kvalifikáciou zrýchlila. Odstránili dve protiprúdne bránky, čo robilo asi 15 sekúnd, a na takej rýchlej trati rozhoduje mnohokrát i šťastie. Mnohé však záviselo taktiež od toho, ako sa kto vysporiada s faktom, že je na olympiáde. Kto chcel uspieť, musel všetky zbytočné myšlienky odložiť nabok a sústrediť sa na trať. Pre mňa tréner Hochschorner určil jasné pravidlá, ktoré som sa snažil dodržiavať. Myslím si, že sa mi to podarilo, veď počas celého roka moje výsledky neboli na zahodenie."
Predolympijské výkony, ale aj štvrtá priečka v kvalifikácii radila odchovanca pieninského vodného slalomu reprezentujúceho Sláviu UK Bratislava medzi vážnych adeptov na medailu. "Očakával som, že môžem skončiť do piateho miesta, napokon sa z toho vykľulo tretie," tešil sa Juraj Minčík. Po prvom kole mu patrila druhá priečka. Nezväzovala mu blízkosť šance na medailu ruky? "Bol som rovnako pripravený ako na 1. kolo. Išiel som ako keby do ďalších pretekov, bez ohľadu na to, že mám prvé kolo za sebou. Rozdiely na popredných miestach boli minimálne, ako keby sme začínali od nuly. S druhou jazdou som napokon spokojný, hoci by sa v nej našli chyby. Ale v takýchto pretekoch treba ísť trochu aj s rezervou."
Na otázku, či ho nejako špeciálne motivovala šanca zdolať na OH obhajcu zlata Michala Martikána, rodák zo Spišskej Starej Vsi odvetil: "Chcel by som zdôrazniť, že ja nesúperím s Mišom Martikánom či iným pretekárom. Vždy sa snažím v prvom rade sústrediť sa na svoje jazdy a na veci, na ktorých sa s trénerom dohodneme. To, že Michal skončil predo mnou, ma vôbec nehnevá. Dôležité je, že sme sa obaja dostali na stupeň víťazov a o to išlo. Dvaja Slováci na stupňoch v jednej olympijskej súťaži to tu ešte nebolo."
V absolútnej svetovej špičke sa Minčík pohybuje už od deväťdesiateho šiesteho. V kvalifikáciách sa mu zväčša darilo, no finálové jazdy mu až do tejto sezóny veľmi nevychádzali... "Myslím si, že prechod z Mikuláša do Bratislavy k trénerovi Hochschornerovi mi veľmi prospel a mnohé veci, ktoré sa udiali za posledný rok, mi pomohli k tomuto perfektnému výsledku," vysvetľoval. Juraj Minčík si netrúfal vymenovať mená ľudí, ktorí mu pomohli na ceste k olympijskému bronzu. Obával sa, že by na niekho zabudol. "Nemôžem povedať: tomu ju venujem a tomu nie. Keby som mal olympijských medailí sto, vedel by som ich všetky rozdeliť medzi ľudí."
Čo znamená pre Minčíka olympijský bronz? "Som šťastný, za medailou vidím drinu od svojich dvanástich rokov. Určite ešte nechcem ukončiť kariéru," žartoval. Bronz mu však neprinesie iba popularitu, ale aj prémiu 600 000 korún, ktorú za 3. miesto vypísal Slovenský olympijský výbor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
