mladý Slovák získal od roku 1995 na všetkých významných svetových podujatiach (MS a OH) medailu. V roku 1995 bol na MS tretí, o rok neskôr získal v Atlante olympijské zlato. To si priniesol aj z MS 1997 v Brazílii a v roku 1999 bol na MS v Seu d´Urgell tretí. Divoká voda na kanáli Whitewater v Penrithe mu priniesla "iba" striebro. Dvadsaťjedenročnému perfekcionistovi nevyšla prvá finálová jazda, v ktorej si v jedenástej bránke pripísal dve trestné sekundy, takže v polovici súťaže bol piaty so stratou 3,92 sekundy na Francúza Tonyho Estangueta. V druhej jazde však Martikán pádloval ako o dušu, zajazdil absolútne najlepší čas dňa a posunul sa na striebornú priečku.
"Nestalo sa to prvýkrát, a nestalo sa to iba mne. Išiel som jednoducho v prvej jazde pomaly a navyše som ťukol aj jednu bránku," vysvetľoval Martikán príčinu prehry s Estanguetom. "Neviem, či to bolo nervozitou, alebo niečim iným. Možno som prepálil začiatok."
Po skvelom reparáte v druhom kole však zverenec Jozefa Martikána tušil, že obhajoba prvenstva bude asi nad jeho sily. "Keď som došiel do cieľa a uvidel som svoj čas, tušil som, že na prvé miesto to už nebude stačiť, hoci vo vodnom slalome sa stáva všeličo. Estanguet mal štvorsekundový náskok a je natoľko skúsený borec, že ponúknutú šancu nemôže nevyužiť."
Michal Martikán sa po pretekoch netváril nadšene, v jeho pohľade sa zračil smútok. "Aj keď to tak nevyzerá, ale som šťastný, že mám opäť medailu z olympijských hier," tvrdil člen KTK Dukla Liptovský Mikuláš.
Najmladší medailista z MS vo vodnom slalome v histórii - ako 16-ročný získal v roku 1995 v Nottinghame bronz nebol po 1. kole nervózny, hoci bol v zložitej situácii. "Už som spomenul, že vo vodnom slalome sa dá veľa získať i stratiť. Pred druhým kolom však bola situácia jednoznačná: ja musím zajazdiť perfektne a Tony jazdu pokaziť. Sústredil som sa na druhú jazdu rovnako ako v Atlante, či kedykoľvek inokedy."
Keby sa súťažilo podľa pravidiel, ktoré platili pred štyrmi rokmi (počítalo sa len lepšie z dvoch kôl), Martikán by Estangueta zdolal o 66 stotín...
"Jazdy sa už rátajú dohromady, tak to treba tak brať," skonštatoval stroho. Na otázku, či by urobil niečo v prvej jazde inak, keby ju mohol ísť ešte raz, Michal odvetil: "Ťažko povedať. Voda je vždy iná, aj keď to niekedy tak nevyzerá. Protiprúdy sa však v niektorých častiach menia."
Do Sydney cestoval ako favorit číslo jeden, v roku 1996 však v tejto pozícii nebol. Cítil väčší tlak než vtedy? "Ani veľmi nie. Snažím sa ísť vždy čo najlepšie, bez ohľadu na to, o aké preteky ide."
Po zbabranom 1. kole Martikánovi jeho otec a tréner v jednej osobe povedal, že to mohlo byť lepšie, no po druhom si od neho vyslúžil aj drobnú pochvalu. Reč sa zvrtla aj na inú tému. Jozef Martikán pochválil Estanguetove jazdy, ale súčasne zdôraznil, že Michalovi problémy doma na Slovensku s rôznymi anonymami a neprajníkmi nepridali na pokoji. "Aj preto som rád, že sa pred druhým kolom skoncentroval natoľko, že sa z piateho miesta vyšvihol na druhé."
Tréner priznal, že ani po nie celkom vydarenej prvej jazde nehádzal flintu do žita. "Pravdu povediac, myslel som stále na víťazstvo. Prvé kolo však naznačilo, že trať je ľahká, a preto sú rozdiely veľmi malé. Michala delilo od Estangueta 3,92 sekundy. Bolo jasné, že sekundy k dobru na úkor súperov môže Mišo získať len tak, že oni nazbierajú nejaké trestné sekundy."
V prvej jazde tréner svojmu zverencovi vyčítal, že išiel trochu opatrne a urobil chybu na jedenástej bránke. No a to ho stálo zlato. Estanguet totiž vyhral s náskokom 1,89 sekundy a za dotyk bránky je dvojsekundová penalizácia...
Foto: AP/TASR
foto do čísla/martikan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
