bývalého ústavného sudcu Jána Drgonca oporu v texte Ústavy SR. "Možno ju pokladať za účelovú konštrukciu, ktorou sa snaží svoje vyhlásenia uviesť na prijateľnú mieru."
V rozhovore pre TASR včera na margo pondelkových reakcií pracovníkov Kancelárie prezidenta SR na rozhovor Rudolfa Schustera v Süddeutsche Zeitung ďalej pripomenul platný ústavný text. Poukázal na režim článku 105, odsek 1 Ústavy SR, v ktorom sa jednoznačne konštatuje, že ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, výkon funkcie prezidenta patrí, okrem istých obmedzení, vláde SR a časť prezidentských právomocí prechádza aj na predsedu parlamentu.
"Pri dočasnom výkone právomocí vládou alebo predsedom parlamentu nie je stanovená žiadna lehota, ani sa nevyžaduje rozhodnutie nijakého štátneho orgánu," zdôraznil. Učebnicovým príkladom závažných dôvodov, pre ktoré nemôže prezident vykonávať právomoci, je choroba, bez ohľadu na to, či je prezident pri vedomí. "Ak je v záujme štátu mať prezidenta, tak jeho právomoci niekto musí bez odkladu vykonávať. Je absurdná predstava, že štát potrebuje prezidentské právomoci a pol roka ich nikto nevykonáva," dodal Drgonec.
Iný ústavný režim sa týka odseku 2 článku 105 Ústavy SR, v ktorom je potrebné rozhodnutie štátneho orgánu o tom, že sa prezidentský úrad uvoľnil. Je tu stanovená aj lehota šiestich mesiacov, počas ktorých prezident svoje právomoci nemôže vykonávať. Vtedy Ústavný súd SR vyhlási, že sa prezidentský post uvoľnil a skončilo funkčné obdobie doterajšieho prezidenta. Bývalý sudca ÚS pripustil, že na škodu kvality ústavného textu je nespresnený moment, odkedy sa spúšťa počítanie šiestich mesiacov, čo umožňuje špekulácie. Okrem toho ústava nehovorí, kto má podať návrh na začatie takého konania.
Celý režim uvoľnenia kresla prezidenta z dôvodu dlhodobej choroby hlavy štátu sa do nášho ústavného práva dostal v máji 1975 potom, čo vtedajší československý prezident Ludvík Svoboda bol dlhšie ako rok chorý. Federálne zhromaždenie(FZ) vtedy pripravilo ústavnú úpravu, podľa ktorej ak prezident nemohol vykonávať svoj úrad dlhšie ako jeden rok, mohlo FZ zvoliť nového prezidenta na nové funkčné obdobie. Keď sa prijímala Ústava SR toto ustanovenie, už overené československou skúsenosťou, prevzala s tým rozdielom, že obdobie sa skrátilo na šesť mesiacov a že o tom rozhoduje ÚS SR.
V pondelok Bílek povedal, že Rudolf Schuster na základe vyjadrení viacerých pracovníkov prezidentskej kancelárie a ďalších zdrojov získal informácie a názor že "v dobe, keď bol chorý, sa nečakalo na zákonom stanovené lehoty, to znamená na 15-dňovú lehotu nepodpísania zákonov a bolo viacero pokusov získať stanoviská, alebo podpisy lekárov za účelom prevzatia prezidentských právomocí".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
