tam celý rad experimentov a meraní. Čo je však hlavné, priviezli späť na Zem niekoľko sto kilogramov mesačnej pôdy a hornín.
Vyzerá to teda tak, ako keby Mesiac už pred nami nemal čo skrývať. Je však tomu presne naopak: čím viac o Mesiaci vieme, tým je pre nás záhadnejším telesom. Nakoniec sa našlo pozoruhodné, aj keď na prvý pohľad zložité riešenie, ktoré naznačuje, že zrod Mesiaca je spojený s vôbec najväčšou katastrofou v dejinách Zeme.
Podľa novej domnienky sa v čase utvárania slnečnej sústavy zárodok Zeme skondenzoval skoro z troch štvrtín, keď narazil na blúdiacu obriu planetesimáliu o hmotnosti väčšej, než má dnes planéta Mars. Táto zrážka pri rýchlosti okolo 10 km za sekundu spôsobila uvoľnenie kinetickej energie z 10 na 32 J. Tým sa roztavil plášť Zeme a väčšina planetesimálie. Veľká časť roztavenej zmesi sa ihneď odparila a zbytok sa dostal v podobe plynu a žeravých kvapôčok na obežnú dráhu okolo Zeme. Rozžeravený prstenec sa začal rozpínať až do vzdialenosti, kde plyn a kvapôčky kondenzovali na prachové zrnká, tie sa potom spojili do väčších hrúd. Väčšie hrudy sa rýchlo spájali až na koniec vzniklo jediné a bezprostredné teleso náš Mesiac!
Neskôr za pomoci rôznych vesmírnych vplyvov sa postupne zastavilo otáčanie Mesiaca okolo svojej osi tak, že dnes k Zemi natáča stále tú istú tvár a keďže aj zem svoju rotáciu pribrzdila z pôvodných ôsmich na terajších 24 hodín, musel sa Mesiac postupne vzdialiť na dnešných 400 000 km. Zem si na túto kozmickú zrážku nesie trvalú pamiatku: jej rotačná os, pôvodne kolmá k obežnej rovine, sa po silnom náraze sklonila šikmo a vykonáva pomalý kývavý pohyb po kuželovitom plášti s periódou 26 000 rokov.
Skon k zemskej osi k obežnej rovine má pomerne blahodárny účinok. Znamená totiž, že v miernych zemepisných pásmach pozorujeme striedanie ročných období.
Autor: I/jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
