prechladnutí alebo ako odmenu zvykli dávať pár litríkov rumu. Alkoholikom sa ľahko stane aj šimpanz, ktorého v jeho domovine občas chovajú ako domáce spoločenské zviera a ľudia ho zo žartu ponúkajú liehovinami. Mnohé domáce opice (tým nemám však na mysli manželky ani svokry) majú rady nikotín, rovnako ako ich majitelia, stanú sa náruživými fajčiarmi. Sadnú si do kresla, držia fajku alebo cigaru v jednej ruke, v druhej pohárik, presne tak, ako to vidia u ľudí. Kým ešte nebol v našich krčmách samozrejmosťou vodovod a kanalizácia, krčmári umývali poháre vo vedrách, kam vylievali i nedopité alkoholické nápoje. Vodu z vedier dávali piť ošípaným, keď v nej bolo dosť alkoholu, svine sa poriadne sťali odtiaľ úslovie ‚ožratý ako sviňa' (k tomu ešte pristúpilo, že nacenganý človek sa podobne ako sviňa vyváľa aj v blate).
V južnej Afrike je zvyčajným zjavom, že raz do roka sa všetky zvieratá, od vtákov až po slony, zúčastňujú na ‚bakchanáliách'. Je to v čase dozrievania sladkých plodov ‚maruly'. Zvieratá ich dychtivo požierajú, cukornaté plody sa im v žalúdku rýchlo menia na lieh. Spité zvieratá potom krúžia a tackajú sa okolo stromu.
Existujú aj včely alkoholičky. Ak sa v úli radikálne zmenia podmienky napríklad sa podstatne zvýši vlhkosť a teplota nektár, ktorý obsahuje 40 až 50 percent cukru začne fermentovať. Med z neho vyrobený je trochu vodnatý a tiež kvasí na medovinu. Zo včiel, ktoré v prírode natrafia na fermentovaný nektár k čomu dochádza v teplých krajinách, sa stávajú alkoholičky. Potom majú zvyčajné problémy pijanov s koordináciou pohybov. Občas spadnú na zem, narážajú do rôznych predmetov a niekedy ani nenájdu cestu späť do úľa.
Rôzne osoby, dokonca rôzne ľudské rasy, znášajú odlišne konzumáciu alkoholu. Z histórie je známe, že severoamerickí Indiáni pôvodne nepoznali alkoholické nápoje. Tie im priniesli až Európania. Kolonizátori opíjali do nemoty indiánskych náčelníkov, kým rovnaké množstvo ‚ohnivej vody' belosi bez väčších ťažkostí znášali. Ako je možné, že Indiáni, aj niektoré iné etniká, podliehajú alkoholu tak ľahko? Príčinu treba hľadať najmä v génoch. K tomu, aby telo odbúralo alkohol, potrebuje dva enzýmy alkoholodehydrogenázu (ADH) a aldehyddehydrogenázu (ALDH), ich výrobou riadia príslušné gény. Oba enzýmy existujú v rôznych formách a každý z nich má inú funkciu pri odbúravaní alkoholu. Tieto enzýmy v rôznom množstve a pomere majú všetky živočíchy aj ľudia rôznych etník. To vysvetľuje, prečo ľudské rasy rôzne znášajú alkohol. Pochopiteľne, aj v rámci jednotlivých rás existujú individuálne rozdiely v reakcii na alkohol, ktoré spôsobujú rad fyziologických a telesných faktorov, ako hmotnosť tela, kondícia, výkonnosť pečene (tá je detoxikačným orgánom), stav vylučovacej a nervovej sústavy, atď. Napríklad bolo zistené, že Ázijčania majú nižší sklon k alkoholizmu preto, že forma enzýmu ALDH, ktorá sa medzi nimi často vyskytuje, spôsobuje nepríjemné reakcie po požití alkoholu. Keď sa opijú, majú potom oveľa horšiu ‚kocovinu' ako priemerný Európa. Náš národ sa môže pýšiť aspoň tým, že v tomto smere patríme k nadpriemerným Európanom, hoci bratia Rusi nám ostávajú naďalej nedostižným vzorom. Zahanbiť sa však nedajú ani Škandinávci, kým Česi a Bavori sú neprekonateľní v preplachovaní obličiek pivom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
