nevynímajúc. Svedčí o tom i prípad Macedónca Mensura J., ktorý má trvalý pobyt v Poprade, ale svojimi podnikateľskými aktivitami je známy najmä v Košiciach. Muž, krívajúci na jednu nohu, si musel pomáhať pri chôdzi paličkou. Na súd prišiel vyobliekaný, ako zo škatuľky. V tmavomodrom obleku, s bielou vyšívanou vreckovkou v hornom vrecku, pôsobil dojmom seriózneho človeka s vycibreným vkusom. Dobrý dojem, aký svojim zovňajškom vzbudzoval, však narušila obžaloba, ktorú pred samosudcom Okresného súdu Košice I predniesol prokurátor. Ten totiž 57-ročného invalidného dôchodcu Mensura J. obžaloval z trestného činu vydierania.
A to preto, že v marci lanského roka štyrikrát telefonicky zavolal do advokátskej kancelárie JUDr. Antona H. a raz aj priamo k nemu do bytu, pričom od neho "pod hrozbou fyzickej likvidácie žiadal vyplatiť 100 tisíc v hotovosti." Uvedeným spôsobom ho mal vydierať sám, alebo prostredníctvom nestotožnenej osoby, ktorá vystupovala pod menom Saša.
"Tretieho marca som zistil, že do zámky na dverách budovy, kde sídli moja advokátska kancelária, niekto napchal tenké drievka. V ten istý deň mi neznámy mužský hlas do teléfonu povedal, že to, čo sa stalo, je len začiatok, ak nezaplatím 100 000 korún. Keď som prišiel domov, mal som upchatú zámku aj na dverách svojho bytu," priblížil súdu situáciu, v ktorej sa ocitol, poškodený JUDr. Anton H. Uviedol tiež, že nemilé prekvapenie v súvislosti so zámkami malo o 12 dní neskôr ešte reprízu. Zdôraznil, že v inkriminovanom čase ho obžalovaný telefonicky, osobne, ale aj prostredníctvom už spomínaného Sašu, vydieral.
"Vyhrážal sa mi, že ak mu nevyplatím 100 tisíc korún, budem na invalidnom vozíku, že ma vyhodí do vzduchu, že ma zlikviduje…"
"To nie je pravda. Bol som klientom JUDr. Antona H., ktorý ma zastupoval v jednej veci v súvislosti s domom tu v Košiciach. Zobral odo mňa 125 tisíc korún s tým, že dá všetko do poriadku. Mal som na ten dom kupca, ale keď som ho chcel predať, zistil som, že je zablokovaný… Šiel som za ním, čo to znamená a dozvedel som sa, že na to, aby som ho mohol predať, musím zaplatiť 400 tisíc korún. Zaplatil som a potom mi dal papier, aby som s ním šiel za exekútorom… Na peniaze, ktoré som mu zaplatil, mi ani raz nedal potvrdenku. A keď som ju urgoval, vysmial ma, či som šaľeni, že či chcem, aby sme kŕmili štát. Nebol som spokojný s jeho službami a preto som chcel, aby mi vrátil aspoň 100 tisíc korún… Kvôli týmto peniazom som mu vlani v marci asi trikrát, možno štyrikrát telefonoval do jeho kancelárie. Rokoval som s ním asi dvakrát a dvakrát na stretnutie neprišiel. Domov som mu nikdy nevolal. Chcem tiež povedať, že som sa mu nikdy nevyhrážal, ani som od neho peniaze nežiadal pod hrozbou násilia. Žiadneho Sašu, ktorý mal v mojom mene telefonovať, nepoznám," bránil sa pred súdom obžalovaný, ktorého z vydierania usvedčuje okrem poškodeného aj svedok Peter A:
"Štvrtého marca lanského roka ma JUDr. Anton H. požiadal, aby som prenocoval v jeho byte. Odôvodnil to tým, že je telefonicky vydieraný a má obavu o svoj život. Večer, keď v jeho byte zazvonil telefón, zdvihol som ja, nie on. Nejaký zachrípnutý hlas mi po nadávke oznámil: ´Dnes vybuchneš!´ Povedal to v domnení, že telefonuje s JUDr. H. Ten však stál blízko mňa a podľa hlasu spoznal obžalovaného. Na druhý deň ráno zdvihol telefón on a ozval sa mu hlas s ruským prízvukom, ktorý mu povedal ´sivodňa budeš ubit!´ Tento svedok dodal, že to bol on, čo opravoval upchaté zámky na dverách kancelárie poškodeného.
Ďalší svedok Mgr. Milan O., koncipient v uvedenej advokátskej kancelárii, pri výsluchu uviedol, že vlani v júli hovoril s mužom, ktorý sa predstavil ako Saša a chcel vedieť, kedy zastihne JUDr. H., ktorého označil za podvodníka. Tento muž mal rozprávať s ruským, alebo juhoslovanským(?) prízvukom.
Aj posledná svedkyňa Ingrid F., patrila do okruhu blízkych spolupracovníkov poškodeného, ktorí usvedčovali Macedónca z vydierania.
"Pán J. volal k nám aspoň 20 až 30-krát, predstavil sa a vždy si žiadal doktora H. Jeho hlas som bez pochybností spoznala. Šéf mi niekoľkokrát umožnil, aby som telefonát počula. Obžalovaný sa ho pýtal, či sa mu páčilo, to, čo sa stalo s dverami našej kancelárie a či to chce mať aj vo svojom byte… Neskôr volal iný hlas s ruským prízvukom…" tvrdila svedkyňa.
"Ja ju vôbec nepoznám. A to, že som mal telefonovať 20 až 30-krát, nie je pravda," bránil sa obžalovaný. Presilovku jedného proti trom prehral. Z vydierania ho usvedčovali okrem poškodeného ešte ďalší dvaja svedkovia. A tak na základe pred súdom produkovaných dôkazov ho samosudca uznal vinným a naparil mu 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov. Mensura J. naklonil hlavu a dokrivkal bližšie k stolu, za ktorým sedel samosudca. Myslel si, že zle počul…
"Pán sudca, ja mám podmienku? Veď to ja som poškodený, lebo nie ja jeho, ale on mňa vydiera. Nie, ja to tak nenechám. Odvolávam sa a budem o tom informovať nielen advokátsku komoru, ale aj Generálnu prokuratúru SR. Nie som sám, lebo podobnú vec, ako vyviedol mne, urobil aj istému učiteľovi," netajil sa svojím rozhorčením obžalovaný. Nad nespravodlivosťou verdiktu nahlas meditoval aj pri odchode z budovy súdu.
Ako to bolo, či nebolo, najlepšie vedia len on a poškodený. Posledne menovanému však v jednom bez akéhokoľvek sporu možno dať za pravdu. Je čudné a vzhľadom na skutočnosť, že napriek toľkému množstvu telefonátov, z ktorého minimálne štyri boli podľa poškodeného výhražné, neexistuje ani len jedna zvuková nahrávka, svedčiaca o tom, že sa mu niekto vyhrážal. To podstatné, či to bol hlas obžalovaného, by už bola práca pre odborníkov v tejto oblasti. Bolo by to na mieste aj preto, že vydieraným bol advokát, teda človek od fachu… A faktom je i to, že ani pri upchávaní zámkov obžalovaného nikto nepristihol…
O tom, či rozsudok nadobudne právoplatnosť, rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
