Víťazoslava Mórica a polícia zaistila dvoch pravdepodobných páchateľov brutálnej vraždy rómskej ženy v Žiline.
Obe udalosti sú významným počinom z vnútro- i zahraničnopolitických dôvodov. "Odimunizovanie" Mórica udalo precedens, po ktorom si už najmä jeho partajní kolegovia uvedomia, že nie všetky hlúposti sú beztrestné. Takisto pomerne rýchla definícia "rasového motívu" zo strany vyšetrovateľov v žilinskej kauze je pokrokom, ved doteraz dochádzali - ak vôbec došli - policajti k takejto kvalifikácii v podobných prípadoch s veľkým sebazaprením a, s istou nadsádzkou, po vyčerpaní všetkých iných možností. Vyzerá to teda na pozitívne signály toho, že v inštitucionálnom prístupe k excesom z tejto čeľade nastáva na Slovensku posun. Čo nie je najhorší vklad v čase, keď ešte stále neodoznela "vízová éra" a najmä politici v Belgicku, Británii a Dánsku si dosť pozorne všímajú všetko, čo sa tu deje v súvislostiach rómskej problematiky.
Móricov prípad má však i svoju veľmi odvrátenú stranu (na ktorú už včera poukázal komentár SME). Je predsa povrchné, smiešne a dvojtvárne perzekuovať len poslanca, ktorý vlastne iba expresívnejšími výrazmi presadzuje stranícky program. Či tu azda chce niekto tvrdiť, že "Malíkovej" novela o detských prídavkoch, ktorú predložila práve na tejto parlamentnej schôdzi, nebola rasistická? Neobjavilo sa tam síce nič o "magoroch a debiloch", segregačný zámer však vytŕčal nemenej, ako z Móricovho volania po "rezerváciách". Pričom tu nejde o úlet zo strany Malíkovej ojedinelý - dožadovala sa táto dobrá žena už aj napríklad "etnických zmien na južnom Slovensku" tak, aby tam viac o autonómii nemal kto rozprávať. A podobne. Nuž, a náš právny poriadok pamätá nielen na jednotlivcov, ale i na celé strany, ktoré propagujú národnostnú a rasovú neznášanlivosť.
Otázka teda znie, prečo niet vôle aplikovať protidiskriminačné zákonodarstvo aj na politické subjekty. Toto však už nie je problém slovenský, ale komplexne celoeurópsky - veď všetky štáty EU majú svoje zákony, regulujúce pohyby extrému v straníckom systéme. A všetky ich aj dôsledne ignorujú. Dôvody sú príliš zložité, potrebovali by samostatnú úvahu - ak nie viac.
Smer, ktorým sa oddá uvažovať, naznačuje vyjadrenie Vladimíra Palka bezprostredne po hlasovaní. Ten uviedol, že pri rozhodovaní o Móricovej imunite mal vážnu dilemu, keďže "je tu jedna veľmi jemná hranica, a to, kedy ide o urážku celého etnika a kedy len o síce nevhodné, ale predsa len vypovedanie pravdy". Týmto Palko ani tak neobhajoval seba - nemal prečo, hlasoval za - ale troch priateľov z KDH, ktorí sa hlasovania zdržali.
Dôležité tu je povedať, že čin Mikloška, Muránskeho a Rakúsa (to sú tí traja) sa nedá obhájiť ničím. Jednoducho preto, lebo pokiaľ existuje na to, čo spáchal Móric, zákon, nie je ich vecou posudzovať naplnenie skutkovej podstaty úvahami, aké naznačil Palko. Napokon, len si spomeňme: Keď išlo o Lexu, poslanci ktorej strany vždy najsilnejšie prizvukovali, že úlohou parlamentu nie je súdiť, iba odstrániť procesnú prekážku, aby držiteľ imunity bol rovný s ktorýmkoľvek občanom? Stačilo, aby si na tieto, veľmi múdre vlastné argumenty, spomenuli aj pri Móricovi.
Palko však mimovoľne nahmatal jadro problému. Zákonné ustanovenia obmedzujúce slobodu prejavu sú nesmierne chúlostivé práve preto, lebo pripúšťajú obrovskú možnosť zneužitia. U Mórica sa zdá byť všetko jasné, môžu sa však v živote - politickom i civilnom - vyskytnúť omnoho nejednoznačnejšie formulácie. A spolu s nimi horlivci, čakajúci iba na príležitosť povláčiť toho-ktorého "výrečníka" po súdoch. A podobne je to aj so stranami - čo je už rasistické a xenofóbne, a čo ešte nie je?? Kto je ten múdry, kto určí jasnú hranicu?
Nemôže byť sporu, že pri existujúcich zákonoch sa má Víťazoslav Móric za svoje výroky zodpovedať pred súdom. Hoci sme spravodlivo náchylní vidieť v tom pokrok a pozitívum, precedens to bude naozaj dvojsečný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
