keď sme necelú hodinku pre predstavením Obchod na Korze vošli do prítmia jeho šatne s prosbou o rozhovor.

"Len desať minút," modlikali sme.

Odpoveď opäť záporná, keď však počul, že napokon pôjde len o pár otázok, ukázal umelecký šéf divadla Astorka s povzdychom na kreslo vedľa seba.

"No začnite," pozrel na nás smutnými očami Charlieho Chaplina, ktorého tak rád imituje a potiahnúc si z cigaretky dal sa tento človek, ktorého si deti zvolili za svojho kráľa, stručne odpovedať na našu prvú otázku.

Môžete nám povedať čo momentálne porábate? Na východe o vás nepočuť...

"No už celkovo o kultúre asi málo počuť, pretože v televízii i vo filme toho nejako veľa nie je a robiť sa nič nové nerobí. Bol som teraz skoro dva mesiace v Prahe, hosťoval som tam na Hradčanoch na takom ich Shakespearovskom festivale. Odohral som tam 40 predstavení 'Skrotenie zlej ženy'. Potom si ma zavolalo moje divadlo, odohrali sme štyroch Cyranov s pánom Lasicom, takže som si ani nestihol vydýchnuť a už som v Košiciach, kde hráme hru Obchod na Korze.

Takže ste mali pracovné leto, žiadna dovolenka sa nekonala?

"Ale bol som, dva týždne v Chorvátsku. Oddýchol som si, je to príjemné, keď vám nezvoní žiaden telefón vo vrecku a nemusíte nič vybavovať."

Keď spomínate telefón, ako zvládate súčasnú hektickú internetovskú dobu? Viete napríklad pracovať na počítači?

"Zámerne sa tomu bránim. A čo sa týka telefónu, ten mám viac menej vypnutý, aj keď mi každý za to nadáva. Ja ho používam na telefonovanie, nie na prijímanie hovorov."

Povedzte niečo o svojej rodine...

"Mám dvoch synov, s ktorými si hľadám spoločnú reč. Kiež by sa to dalo vyčítať v dákej príručke. Je ťažké byť otcom, zvlášť, keď sú moje deti také rozdielne."

Máte už za sebou množstvo hereckých rolí, ale keby ste si mohli vybrať, v čom by ste si ešte zahrali?

"Nemám vybraté nič konkrétne, ale každopádne by som bol rád, keby to bola nejaká pekná filmová postava a ten film by bol úspešný. To by sa mi rátalo."

A mimo javiskových dosák? V akú rolu by ste chceli mať v živote?

"Ja viem, že väčšina ľudí frfle na svoje povolanie, aj u mňa to tak bolo, koľkokrát som ho nechcel, ale keď tak nad tým rozmýšľam, vždy dospejem k tomu, že som si zvolil pekné povolanie, ktoré má zmysel."

Takže sa vo svojej koži cítite dobre?

"Dá sa to tak povedať."

Mali ste však aj výtvarné ambície...

"Áno, ale skúšky na VŠMU rozhodli, že bude hercom, hoci ma vzali až na druhýkrát."

Maľujete ešte?

"Vyšiel som z cviku, teraz skôr píšem. Píšem listy, do ktorých dávam svoje vnútro, svoje skryté myšlienky. Sú adresované rôznym ľuďom."

Máte ešte nejaké nenaplnené sny?

"Človek, ktorý nemá sny a fantáziu, je na tomto svete zbytočne. Samozrejme, že mám veľa snov."

Ale v dnešnej dobe realita nedáva priestor snom a ideálom...

"Dobre, lenže ja už mám dostatočne zrelý vek na to, aby som dokázal posúdiť, čo je aj v tých snoch racionálne a čo nie."

Takže dal vám život to, čo ste od neho očakávali?

"No bol by som neskromný, keby som povedal, že nie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.