otázok.
Minister vnútra L. Pittner prednedávnom vyhlásil, že už vie, kde sa nachádza Ivan Lexa. Zatiaľ to však vraj nemôže prezradiť. Nepokúsite sa o to teda vy?
- Neviem a ani nechcem vedieť, kde je. Naposledy sme sa spolu rozprávali po jeho prepustení z vyšetrovacej väzby. Vtedy sme si povedali všetko, čo bolo potrebné a tým sa naše kontakty skončili. Záujem o ich znovuobnovenie nie je zo žiadnej strany.
Odkedy sa Lexa vyhýba Slovensku, je váš poslanecký klub nekompletný. Nechýba vám pri hlasovaniach v NR SR?
- Samozrejme, že áno. Okrem toho Ivan Lexa je človek, ktorý toho veľa vedel...
Minister vnútra spolu so šéfom vyšetrovateľov tvrdia, že jeho útek do zahraničia je priznaním si viny za skutky, ktoré spáchal...
- To nie je jediná hlúposť, ktorú pán Pittner hlása. Podľa neho by totiž mal byť každý, kto ujde do zahraničia, považovaný za úspech jeho politiky... Pravda je ale taká, že jeho politika v oblasti kriminalizácie HZDS sa skončila krachom. Preto by mal spoločne so šéfom vyšetrovateľov Ivorom odísť z bojiska.
Policajné vyšetrovanie dokázalo, že zásah kukláčov v penzióne Elektra bol v súlade so zákonmi a právom. Čo vy na to?
- Iba som sa nad tým pousmial. Opätovné prešetrenie tohto prípadu prinesie dozaista opačné výsledky. Musia však na to byť vytvorené vhodné politické podmienky. Nerobím však z toho zásadnú drámu a som ochotný dobrovoľne sa podrobiť trestnému stíhaniu.
Koncom roka 1998 ste zdôraznili, že sa chcete stiahnuť z politického života, no nestalo sa tak. Máme to chápať tak, že vašou kandidatúrou na prezidenta ste si z ľudí urobili srandu?
- Ku kandidatúre ma doviedli dva závažné dôvody. Nechcel som odísť z funkcie v HZDS, keď bolo najhoršie a za prezidenta som kandidoval preto, lebo z dvadsiatich ľudí, ktorých sme navrhovali, každý odmietol.
Vaša dcéra aj napriek svojmu mladému veku (20) podľa vašich tvrdení dokázala dať do poriadku hospodárenie filmových štúdií na Kolibe. Neuvažujete nad tým, aby v nich nakrútili aj nejaký film o vás?
- Nie, žiaden film o mne sa nebude nenakrúcať! Nedal by som naňho súhlas, pretože konanie človeka sa dá posúdiť až po jeho smrti. Ak to urobia moji potomkovia, prosím. Na hrané dielo by som nikdy súhlas nedal.
Pred mesiacom sa na Slovensko zo zahraničného exilu vrátil Vladimír Poór. Tomuto členovi HZDS sa podarilo vďaka jeho šikovnosti za vaším chrbtom sprivatizovať a potom aj vytunelovať Naftu Gbely. Ako k tomu vôbec došlo?
- Trvám na tom, že neviem, kto sa skrýva za privatizáciou Nafty Gbely. Poznal som síce meno spoločnosti, no nie mená privatizérov. Pán Poór nebol na začiatku tejto akcie, no určite bol na jej konci. Cítil som sa oklamaný, keď som sa dozvedel niektoré fakty o privatizácii tejto spoločnosti. HZDS je za tento podnik stále politicky osočované, lenže nemali sme z toho žiaden majetkový ani osobný prospech. Aj my máme záujem dozvedieť sa celú pravdu o Nafte Gbely, no zrejme na to ešte nedozrel čas. Navyše niektoré vyjadrenia súčasného premiéra naznačovali, že s pánom Poórom majú vlastné dohody. Pokiaľ ide o trestnú zodpovednosť, je pre mňa nevinný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
