voličov, ktorí v parlamentných voľbách zvolili 178 poslancov do hornej a dolnej komory Federálneho zhromaždenia a v prvých priamych prezidentských voľbách aj hlavu štátu.

Posledné prieskumy verejnej mienky naznačovali, že spomedzi piatich kanditátov na úrad prezidenta JZR viedol Vojislav Koštunica z Demokratickej opozície Srbska pred terajším prezidentom Slobodanom Miloševičom, ktorý kandidoval za Srbskú socialistickú stranu a Juhoslovanskú ľavicovú koalíciu. Parlamentných a prezidentských volieb, ktoré prebiehali na území Srbska, Čiernej hory a Kosova sa malo zúčastniť asi 80 percent platných voličov.

JZR odmietla prítomnosť monitorovacích skupín zo Západu na voľbách. Na základe vlastného výberu pozvala asi 210 pozorovateľov, prevážne z krajín, kde je uplatňovanie demokracie spochybňované. Juhoslovanské

Ústredná volebná komisia (ÚVK) JZR v sobotu oznámila existenciu "plánu zahraničnej sabotáže" hlasovania juhoslovanských voličov a rozhodla sa pre osobitnú kontrolu hlasovacích lístkov pre prezidentské voľby. Uvádza sa to v komuniké komisie, ktoré zverejnila juhoslovanská agentúra Tanjug.

Podľa tohto "plánu" Západ "pripravil určitý počet hlasovacích lístkov pre prezidentské voľby, ktoré sa chystá prostredníctvom svojich sluhov vložiť do urien," píše sa vo vyhlásení ÚVK JZR. S cieľom prekaziť plán sabotáže volebná komisia sa rozhodla zaviesť zvláštnu procedúru kontroly hlasovacích lístkov prísediacimi. Každý volič musel predložiť svoj hlasovací lístok prísediacemu, ktorý overil, či nejde o napodobeninu. Malo sa tak stať bez porušenia tajného charakteru volieb, stanovila komisia.

Juhoslovanské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu varovalo zahraničných diplomatov, že opozícia má "podvratný plán" vyhlásiť falošné víťazstvo v nedeľňajších voľbách a zostaviť v Čiernej Hore novú juhoslovanskú vládu. "Potom sa obrátia na vlády USA a Európskej únie a budú žiadať podporu a uznanie údajného víťazstva opozície ako aj práva zostaviť novú vládu..." píše sa vo vyhlásení ministerstva.

Podgorica - Juhoslovanský premiér Momir Bulatovič včera zopakoval svoj názor, že juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič musí zostať vo svojej funkcii do roku 2001 bez ohľadu na výsledok prezidentských volieb.

"Miloševič má svoj mandát z ústavných dôvodov až do konca júna," povedal Bulatovič novinárom po odovzdaní svojho hlasu v budove juhoslovanského ministerstva obrany v Podgorici, hlavnom meste Čiernej Hory.

Podľa Bulatoviča sa prezidentské voľby, ktoré prozápadne orientovaná vláda Čiernej Hory bojkotovala, mohli uskutočniť teraz, pretože plánovanie vyhlásenie parlamentných volieb poskytlo možnosť uskutočniť spoločné hlasovanie. Na otázku, či Miloševič prijme volebné výsledky, keďže výsledky výskumov verejnej mienky ukazovali, že voliči uprednostňujú jeho hlavného súpera Vojislava Koštunicu, Bulatovič vyhlásil: "Nemá žiadny dôvod neprijať výsledok volieb."

Napätie pred voľbami sa v sobotu zvýšilo po tom, ako juhoslovanská armáda prevzala kontrolu nad radnicou v čiernohorskom pobrežnom meste Herceg Novi. Informovala o tom belehradská agentúra Fonet. Belehradom kontrolovaná Ústredná volebná komisia nariadila armáde - jedinej federálnej inštitúcii ešte fungujúcej aj v Čiernej Hore - obsadiť radnicu, aby sa zabezpečil hladký priebeh volieb. V budove radnice sa nachádza hlasovacia miestnosť pre voľby. Herceg Novi leží v demilitarizovanej zóne medzi JZR a Chorvátskom a podľa rezolúcie OSN je akákoľvek prítomnosť jednotiek juhoslovanskej armády v meste nezákonná.

Čiernohorský prezident Milo Djukanovič v piatok obvinil vedenie juhoslovanskej armády, že sa snaží úmyselne vyvolať ťažkosti. Djukanovič so svojím obvinením vystúpil po tom, ako príslušník juhoslovanskej armády v noci na piatok po hádke v bare v Podgorici zastrelil dôstojníka čiernohorskej polície.

Incident vystupňoval napätie, ktoré zvyšujú obavy, že juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič v prípade víťazstva opozície odmietne odstúpiť a bude sa usilovať udržať moc všetkými možnými prostriedkami.

Kosovská Mitrovica - V Srbmi obývanej severnej časti Kosovskej Mitrovice bolo zriadených 16 hlasovacích miestností, ktoré boli umiestnené v dvoch školách. V týchto volebných okrskoch bola dopoludnia účasť voličov zatiaľ len symbolická. Informoval o tom nezávislý belehradský rozhlas B2-92. O tom, že bol deň volieb, svedčil v Kosovskej Mitrovici len zvýšený počet príslušníkov mierových síl KFOR na kontrolných miestach v meste.

Spočiatku nebolo jasné, či sa hlasovacie miestnosti na iných miestach na severe Kosova vôbec otvorili. Misia OSN v Kosove (UNMIK) uviedla, že asi 200 jej spolupracovníkov priebeh volieb sledovalo pred hlasovacími miestnosťami, aby si mohla utvoriť jasnú predstavu o účasti na voľbách.

V Kosove sa malo otvoriť 300 hlasovacích miestností. Kosovskí utečenci mali k dispozícii aj hlasovacie miestnosti vo Vranje a Prokuplje i v Čiernej Hore.

Belehra - V Belehrade došlo k častým oneskoreniam pri otvorení mnohých hlasovacích miestností. Spôsobila to údajne nejednotnosť medzi členmi okrskových volebných komisií, presné dôvody oneskorenia neoznámili. Pred niektorými hlasovacími miestnosťami sa prejavila nedočkavosť voličov a vytvárali sa tam také rady, ktoré možno porovnať so zástupmi, stojacimi na nákup pri rozvoze nedostatkových potravín - oleja a cukru - v posledných týždňoch.

Volebnej komisii v belehradskej mestskej štvrti Vračar sa podarilo včas vytlačiť nové hlasovacie lístky pre komunálne voľby po tom, ako súd v sobotu staré hlasovacie lístky anuloval. Dôvodom pre tento krok bolo vynechanie titulov pred menami kandidátov - sťažnosť podali predstavitelia provládnych strán. Vračar sa považuje za baštu opozície.

Belehrad - Dánskeho novinára Finna Jörgensena z tlačovej agentúry Ritzau prepustili juhoslovanské orgány v sobotu večer na slobodu po 11-hodinovom zadržiavaní. Na slobodu sa dostal aj Jörgensenov kanadský kolega Allen Freeman. Obaja museli v sobotu popoludní predstúpiť pred súd, ktorý ich odsúdil na pokutu vo výške 3200 dinárov pre každého za to, že nemali povolenia potrebné na pracovné pôsobenie na území JZR.

Krátko pred polnocou novinárov odviezli na policajnú stanicu, kde im vrátili cestovné pasy spolu s predvolaním na včerajšok. Jörgensen však včera JZR opustil. Podľa agentúry Ritzau nebolo jeho zadržanie opodstatnené, keďže od juhoslovanskej ambasády v Kodani dostal vízum, ktoré ho okrem pobytu oprávňuje aj k vykonávaniu práce.

Proti vyhosteniu viacerých zahraničných novinárov protestovalo francúzske predsedníctvo Európskej únie (EÚ). Vyhostenie novinárov a odmietanie juhoslovanských úradov udeliť ďalším akreditácie považuje EÚ za odsúdeniahodné, uvádza sa vo vyhlásení francúzskeho ministerstva zahraničných vecí.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.