Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
Vaše listy a množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 42. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "S firemnými peniazmi vo vrecku zamieril do herne" sme priniesli príbeh patologického hráča Zorana L.
"Blížil sa ku mne a zrazu ma len udrel do hornej čati brucha. V tej chvíli som necítil žiadnu bolesť, priznám sa, že čosi také som nečakal. Pýtal som sa ho, čo to robí a inštiktívne som sa na pohyblivej stoličke posunul dozadu. On poodstúpil a vtedy som zbadal, že má v ruke nôž. Začal som kričať o pomoc, ale on naďalej útočil na môj hrudník. Bránil som sa tak, že som pred seba dvihol nohy, pričom mi zranil koleno, neskôr aj rameno… Stále som kričal o pomoc a on na mňa útočil," líčil boj o svoj život poškodený, pracovník Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Podarilo sa mu zachytiť ruku útočníka, čo ho ohrozoval nožom, zápasili spolu a ktovie, ako by to celé skončilo, keby Ing. Jánovi B. neprišiel na pomoc kolega Igor. Až po jeho príchode spoločnými silami útočníka spacifikovali a držali na zemi, kým neprišli policajti a lekárska pomoc.
Ing. Ján B. utrpel bodnorezné poranenie v hornej časti brucha, prenikajúce do brušnej dutiny a pravého laloka pečene, pričom došlo aj k poraneniu dvanástnika. Okrem toho mu Zoran L. nožom spôsobil aj bodnorezné rany na ramene, kolene a stehne. V dôsledku zranení sa u poškodeného dostavil úrazový šok. Musel sa podrobiť operácii pečene a zo zranení sa liečil 5 týždňov.
Netrvalo dlho a prokurátor obžaloval 22-ročného Zorana L. z pokusu trestného činu vraždy. Obžalovaný odmietol pred súdom vypovedať. Predsedajúci preto prečítal jeho výpovede z prípravného konania. "Neviem, prečo som to urobil. Mal som veľa problémov, nevedel som ich psychicky uniesť…," povedal na margo pohnútok vyšetrovateľovi. Vysvetlil tiež, že už vyše roka mal problémy, ktorých podstata spočívala v tom, že po nástupe na vysokú školu hral na automatoch a 100-tisíc, ktoré takýmto spôsobom získal, požičal kamarátovi. Ten mu ich nevrátil a rodičia, ktorí o jeho problémoch vedeli, mu to neuverili, pretože si mysleli, že ich prehajdákal. Opäť hral v nádeji, že sa na neho usmeje šťastie. Opak bol však pravdou… Vždy, keď mal nejaké peniaze, kŕmil nimi automaty, ktoré sa stali jeho drogou… Bol v úzkych, preto šiel domov a zobral si nôž s 11 cm dlhou čepeľou. Pomýšľal na samovraždu… Nenašiel však odvahu siahnuť si na život. Nezaváhal ale nožom napadnúť človeka, ktorý mu nikdy nič zlé neurobil.
Podľa znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie je Zoran L. nevyrovnaná osobnosť v depresívnej kompenzácii a závislosti na hracích automatoch a stávkach. Podľa ich záverov v čase, keď sa dopustil trestného činu, konal skratovo. Bola to určitá forma riešenia jeho osobných problémov, ktorých podstata spočívala v hráčskej závislosti. Znalci navrhli súdu uložiť obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou…
A tu sa náš príbeh skončil. Jeho pointu ste mali dopísať vy, milí čitatelia. Vám sme vopred prezradili len toľko, že súd uznal Zorana vinným v zmysle obžaloby, teda z pokusu trestného činu vraždy, ale uložil mu trest hlboko pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je v tomto prípade 10 až 15 rokov. Pri ukladaní trestu sa súd totiž domnieval, že "použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej zákonom by bolo pre neho neprimerane prísne a účel trestu možno v jeho prípade dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania". Otázka teda znela: Čo si myslíte, z akých predpokladov vychádzal súd? Prečo vlastne siahol po mimoriadnom znížení trestu a v akých prípadoch môže súd túto zákonnú možnosť využiť? Pýtali sme sa tiež, ako by ste v Zoranovom prípade postupovali vy sami, keby ste mali na sebe sudcovský talár?
Do redakcie sme dostali 111 odpovedí, z ktorých 86 sme považovali za správne. presnejšie povedané, išlo o tie odpovede, z ktorých bolo zrejmé, súd siahol k ustanoveniu o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, keďže prihliadol na okolnosti prípadu a pomery páchateľa. Aj v skutočnosti príbeh skončil tak, že hlavný protagonista prípadu si za pokus trestného činu vraždy vyslúžil 5 rokov v prvej najmiernejšej nápravnovýchovnej skupine, teda trest hlboko pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby.
OBŽALOVANÝ SÁM KALKULOVAL SO SAMOVRAŽDOU…
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Božena KUDLÁČOVÁ z Trnavy: "Keďže Zoran je patologický hráč, znalci navrhli súdu ochranné psychiatrické liečenie. Až po vyliečení z tejto závislosti by mohol súd zvažovať jeho vinu, t. j. pokus vraždy. Keďže každá závislosť je choroba, treba ju liečiť. Zoran nezvládol problémy, ktoré si narobil sám svojou závislosťou na hracích automatoch. Bohužiaľ, takých prípadov je teraz veľa." Pavol KOVALÍK z Košíc: "Nešlo o pokus spáchať vraždu beštiálnym spôsobom, ani o vopred pripravovanú vraždu a už vôbec nie s lúpežným úmyslom. Išlo o skratové konanie, ktoré vyústilo práve pri konflikte s človekom, ktorý si to najmenej zaslúžil." Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Myslím si, že súd zohľadnil Zoranovu závislosť na hazardných hrách, ale i jeho dovtedajšiu bezúhonnosť. Trest hlboko pod zákonom stanovenú sadzbu a ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, by v tomto prípade mali vykonať svoje, pretože u Zorana išlo vlastne o chorobu závislosť a tá navodila skratovú situáciu. Keby som ja bola v roli sudcu, zohľadnila by som to." Ján HENZÉLY z Košíc: "Súd správne rozhodol, že nenasadil trestnú sadzbu 10-15 rokov. Zoran je mladý a z hráčskej závislosti sa môže vyliečiť."
Mária GYÖPÖSOVÁ z Kmeťova: "Muži v talároch vychádzali z toho, že obžalovaný nebol trestaný, a že konal v afekte, preto dostal znížený trest, ktorý postačí na jeho prevýchovu." Juraj KOLESÁR z Košíc: "Použitie ustanovenia zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody zákon umožňuje len v tých prípadoch, ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby stanovenej zákonom bolo pre neho neprimerane prísne, a že účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania. Tak tomu bol aj v tomto prípade Zoran sa v kritickom čase utápal v problémoch, ktoré si nezapríčinil sám a naviac, psychicky ho deptalo to, že bol upodozrievaný rodičmi, ktorí si mysleli, že peniaze prehajdákal." Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Súd sa priklonil k znalcom z odvetvia psychiatrie a psychológie, k ich odbornému posudku a z neho aj vychádzal pri znížení trestnej sadzby. A teraz trochu irónie. Ako by som v tomto prípade postupoval sám, keby som mal na sebe sudcovský talár? Požičal by som mu posledné drobné, ktoré mám a držal by som mu palce v kasínach a herniach."
Mária REPASKÁ z Košíc: "V uvedenom prípade ide o chorého človeka, ktorý svoju hráčsku vášeň nevie držať na uzde. Ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou lepšie splní svoj účel, ako nejaký trest. Rezervy sú však v celej našej spoločnosti mala by viacej vkladať do prevencie, ako potom hasiť to, čo páli." Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Obžalovaný stál pred trestným senátom po prvýkrát, a navyše, nešlo o vopred pripravovanú chladnokrvnú vraždu. Skôr sa zdá, že obžalovaný kalkuloval so samovraždou za defraudáciu podnikových peňazí. A teraz moja odpoveď: Súd môže vtedy siahnuť k mimoriadne zníženému trestu, keď je zrejmé, že aj znížený trest dopomôže k prevýchove a naopak, vysoký trest môže viesť k zatrpknutiu obžalovaného a tým aj k možnosti jeho recidívy." Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Ja si myslím, že u nás je veľa hracích automatov a čo je ešte horšie, ľudia sú bez práce a drogujú. Premýšľajú, ako ľahko prísť k peniazom. Z takých ľudí, ako Zoran, už nikdy nič poriadne nebude a preto by mal byť poriadne odsúdený."
Andrej TEJBUS z Lipan: "K mimoriadne zníženému trestu súd siahol na návrh prychológov a psychiatrov. Obžalovaný Zoran totiž viac potrebuje liečbu ako väzenskú celu." Peter CSUDÁKY z Košíc: "Po ochrannom psychiatrickom liečení obžalovaný už nebude mať dôvod na to, aby za každú cenu získal peniaze na hracie automaty, a zaradí sa do normálneho života. Súd zrejme vychádzal z takéhoto predpokladu…" Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Zoran konal pod vplyvom svojej závislosti na automatoch, čím boli jeho ovládacie schopnosti znížené. Súd použil zákonnú možnosť zníženého trestu, lebo Zoran bol zrelý na psychiatriu." Ján BOČKAY z Košíc: "Na nápravu páchateľa v tomto prípade určite postačí aj mimoriadne znížený trest. Súd, ktorý vychádzal z tohto predpokladu, prihliadol totiž na znalecké posudky odborných lekárov." Darina MAGEROVÁ z Richvaldu: "Po úspešnom liečení zameranom na patologické hráčstvo by si Zoran svoje osobné problémy určite riešil inak a zákonom stanovená trestná sadzba by bola pre neho veľmi prísna. Preto súd rozhodol tak, ako rozhodol. Veď vychádzal z jeho dovtedajšej bezúhonnosti i z posudkov znalcov."
Ján HRAŠKA z Nových Sadov: "Keby som bol sudcom ja, Zoranovu hráčsku závislosť by som nebral do úvahy. Uložil by som mu trest v plnej výške." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Obžalovaný by najprv musel absolvovať liečenie a až potom, keď znalec uzná, že je v poriadku, mal by predstúpiť pred súd. Keby som ja mala na sebe talár, znížila by som mu trest a uložila by som mu také opatrenie, podľa ktorého by sa každý mesiac musel hlásiť na kontrolu u svojho psychiatra. Štefan RUŽIČKA z Trnavy: "V nálezoch sa uvádzalo, že obžalovaný je nevyrovnaná osobnosť v depresívnej závislosti a v inkriminovanom čase konal skratvo. Preto mu súd uložil aj ochranné psychiatrické liečenie." Tatiana GIRMANOVÁ z Košíc: "V prípade, že by to záviselo odo mňa, nerozhodla by som tak, ako súd, to znamená, že by som mu trest neznížila, ale by som Zoranovi naparila trest v rozpätí 10 až 15 rokov. Za svoju závislosť si môže sám."
Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Je tu šanca, že sa z patologického hráčstva vylieči." Gita HRNČÁROVÁ z Nitry- Krškan: "Psychiatri Zorana charakterizovali ako nevyrovnanú osobnosť a navrhli súdu uložiť mu ochranné psychiatrické liečenie. Súd vychádzal z ich záverov a tak uložil nižší trest." Ľuboslav LEŠČÁK z Lipan: "Ide o jasný pokus trestného činu vraždy, o tom niet pochýb. Iná vec už je osobnosť samotného páchateľa. nebol ešte trestaný a znalci potvrdili, že ho možno vyliečiť a teda napraviť a tak začleniť do spoločnosti."
ŠTYRIDSIATY ŠTVRTÝ SÚŤAZNÝ PRÍBEH
"Medzi obcami Sečovce a Dargov smerom do Košíc ma stopli chlapec a dievča. Požiadali ma, aby som ich zviezol, že chcú ísť do Žiliny. Keď som prikývol, že ich zoberiem, prišli k môjmu autu ešte dvaja chlapci, že aj oni sa chcú zviesť. Nasadli do auta všetci štyria, no sotva som prešiel pár kilometrov, požiadali ma, aby som zastavil, že potrebujú ísť na vécko. Z auta však vystúpil len najmladší z nich, a to chlapec a ešte dievča. Vzápätí mi ten, čo sedel za mnou, priložil na krk nôž a druhý, sediaci vedľa mňa, mi zviazal ruky šnúrou na bielizeň. Vyzvali ma, aby som im vydal všetky peniaze, čo mám a k tomu auto. Mal som v jednom zväzku asi 1200 korún, ale ako som im ich so zviazanými rukami dával, podarilo sa mi z nich strčiť päťstovku pod sedadlo. Rázne som však odmietol vydať im auto. Sľúbil som im, že ich odveziem, kam budú chcieť. Oni s tým súhlasili, rozviazali mi ruky, ale aj tak som pár kilometrov šoféroval s nožom na krku. Chceli, aby som ich viezol smerom na Rožňavu a keď zbadali môj mobil a zlatý prsteň, ktorý som mal na ruke, žiadali aj tieto veci, no nedal som im ich. Cestou ešte raz vystúpili, ale predtým vybrali kľúče od spínacej skrinky. Keď sme prišli do Rožňavy, oznámil som im, že ďalej ísť nemôžem, pretože už nemám naftu. Vystúpili z auta, zobrali mi sveter, z dokladov si opísali moju adresu a pohrozili mi, že keď ich udám, budem mať s nimi problémy," vypovedal pred súdom vodič, ktorý doplatil na svoje mäkké srdce.
Štvorica mladých lúpežníkov smerovala na autobusovú zastávku, kde ich zbalili policajti. Keďže Darina a Bystrík boli maloletí, zo spáchania tohto nebezpečného činu sa pred súdom zodpovedali len Milan a Richard. Tí veľmi rýchlo pochopili, že zatĺkať nemá zmysel a tak sa bez otáľania priznali. Z ich výpovedí vyplynulo, že v auguste 1998 strávili spolu s maloletým kamarátom Bystríkom niekoľko dní na Zemplínskej Šírave. "Bol to môj nápad, že pôjdeme do Bratislavy. nemali sme však peniaze, a tak som navrhol, že okradneme nejakého vodiča, ktorého si stopneme. Rozdelili sme si úlohy, kto čo urobí, teda, že ja priložím vodičovi nôž na krk a Richard mu zviaže ruky. S mojím návrhom súhlasili aj Bystrík s Darinou, ktorí mali stopovať. A nakoniec sme to tak aj urobili," vypovedal pred súdom Milan. Jeho kamarátovi Richardovi nebolo do reči a tak predseda senátu jeho výpoveď z prípravného konania prečítal. V podstate potvrdil všetko to, čo vypovedal jeho spoluobžalovaný. Priznal, že keď vodičovi Fiata Croma priložili nôž na krk a zviazali mu ruky, videli, že má strach a vydal im peniaze, lebo sa bál, že mu zoberú auto. Preto radšej súhlasil, že ich odvezie, kam budú chcieť.
Kto boli a aké školy navštevovali chlapci sediaci na trestnej lavici? Milan žil s mamou. Bol žiakom SOU spoločného stravovania, ale nadstavbové štúdium nedokončil, pretože ignoroval opravné skúšky. Napriek starostlivosti matky, ktorá mu vytvorila tie najlepšie podmienky pre štúdium, on mal oň len veľmi slabý záujem, čomu zodpovedali aj jeho priemerné študijné výsledky. O výchovu Richarda sa starala tiež len mama. Bol žiakom SOU poľnohospodárskeho, ale podobne ako Milanovi, ani jemu škola veľmi nevoňala. Takisto dosahoval len priemerné výsledky a mal aj zníženú známku zo správania. Jediným plusom obžalovaných bol ich dovtedy čistý register trestov.
Po zhodnotení všetkých skutočností s prihliadnutím na veľmi vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných, súd dospel k záveru, že jedine trest odňatia slobody splní svoj účel a zabezpečí sa tak náprava obžalovaných. Súd ich uznal vinnými z ozbrojenej lúpeže, za ktorú 19-ročný Milan vyfasoval 5 rokov basy a jeho o tri roky mladší kumpán Richard, keďže bol mladistvý, schytal o polovicu menej.
Proti verdiktu sa odvolali nielen obžalovaní, ale aj Richardova mama a zástupkyňa z odboru starostlivosti o rodinu a mládež. Všetkým sa zdal trest neprimerane prísny. Argumentovali tým, že zo strany chlapcov, ktorí chceli poškodeného len postrašiť, nešlo o ozbrojenú lúpež, ale o vydieranie. A v podstate sa vraj nič nestalo, lebo vodič im dal peniaze sám… Tu sa náš príbeh končí. Dotvoriť ho máte možnosť vy, milí čitatelia. Napíšte nám teda, aký bol podľa vás konečný verdikt odvolacieho súdu a aj to, ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním.
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.
A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 5. októbra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
