skladieb, nahraných v prešovskom štúdiu Perina. Progresívny hardcore, aký produkuje Saprophyte, si vyžaduje surový, no zároveň kvalitný zvuk, čo sa kapele dosiahnuť podarilo. Zaujmú aj rôzne zvukové finty, "skreče" dídžeja Jazzyho, ktorý sa vybláznil najmä v poslednom remixe Unity, či vložené nehudobné vsuvky, ako napríklad ohlásenie nasledujúcej zastávky MHD - ktoré, mimochodom, nahovoril samotný riaditeľ Dopravného podniku mesta prešov Peter Janus. Vďaka takýmto kúskom nestráca cédečko na pestrosti, aj keď ich mohlo byť o niečo viac a kapele by určite neuškodilo aj o niečo viac originality.
Skupín ako Saprophyte je totiž momentálne vo svete množstvo, avšak dôležité je, že gitaristi Marián Sarnecký a Richard Ščambura, bubeník Robert Sedlák, basgitarista Martin Gargalovič a dvaja speváci - Marek Gábor a Peter Karabinoš, vedia čo chcú a vedia ako na to. Texty, ktoré má na starosti prevažne Adam Benko, sú v angličtine, čo sa síce k takejto muzike hodí, ale zároveň to zaradzuje Saprophyte medzi nepreberné množstvo podobných kapiel. Na druhej strane však dávajú kapele možnosť dostať sa do zahraničia, čo na undergroundovej scéne nie je takým nedosiahnuteľným cieľom ako vo "veľkom" šoubiznise. Jedinou výnimkou tvorí text Čo sme to za štát, ktorý je v slovenčine a je typicky hardcoreovo kritický. Ešte aj hudba pri tejto skladbe znie ako zo starej dobrej HC školy. Aj ostatné, anglicky spievané texty, majú silno kritický podtón, azda až na song popisujúci nočný život členov skupiny Friday's Night, či gangsterskú paródiu Billy Dean. Aj keď si cédečko vydal Saprophyte iba vo vlastnom náklade, dal si záležať aj na obale, kde nechýbajú údaje o kapele (ako napríklad dnes už nevyhnutná e-mailová adresa: saprophytepobox.sk), graffiti, texty, či množstvo fotografií. Vytknúť by sa dalo, že texty sú v booklete iba v origináli, bez prekladu. V každom prípade, debut skupiny Saprophyte stojí za to a len potvrdzuje rozmanitosť a kvalitu prešovskej hudobnej scény.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
