Elvisovej evokuje už svojim názvom nezvyčajný a najmä originálny zážitok, samotná hudba "pudingovcov" svoje meno určite adekvátne reprezentuje. Nadľahčené slovné hračky v textoch a koncertný nával energie sú pre nich vlastné. Na ich chuť hrať reaguje vaše telo automaticky tancom. Pieseň Márnotratnice sa stala absolútnou jednotkou na vlnách rádia B1. Že o nich ešte neviete? Tak to patríte k menšine a rýchlo svoju chybu napravte zhliadnutím koncertu, či navštívením ich domovskej stránky ppe.20m.com. To čo však nenájdete ani na internete si prečítate v nasledujúcom rozhovore s Vilom a Milošom, tak nech sa páči.

Ste na scéne už pekne dlho, ktoré z období, ktorými ste si prešli považujete za najdôležitejšie a prečo?

Vilo: "Určite to posledné, nielen preto, že je najbližšie, ale za toto obdobie sa toho veľa udialo. Zdá sa mi, že už hráme to, čo chceme. Je to asi vývojom, vieme toho viac, ako doposiaľ."

Miloš: "A celé to exponenciálne stúpa."

Hovoríte, že sa ešte len vyvíjate, predsalen, kam by ste sa hudobne zaradili, ako svoju hudbu cítite?

Vilo: "Hráme to čo sa nám páči, čo je úplne normálne."

Miloš: "Chceme hrať a hráme progresívnu hudbu."

Vilo: "Snažíme sa ísť novým, vlastným smerom, nie klasickými vyšľapanými cestami. Počúvame toho veľmi veľa, a tým pádom aj hráme rôznorodé veci, v ktorých je zakomponovaných množstvo štýlov a výsledný efekt má veľmi zaujímavú podobu. Hlavne sa snažíme o niečo progresívne, niečo nové."

Absolvovali ste v lete zaujímavú koncertnú šnúru po Slovensku. Ste o niečo skúsenejší?

Vilo: "No, určite, v poslednej dobe sme koncertovali oveľa viac. Musím povedať, že ohlas prišiel skôr z Bratislavy a zo západného Slovenska, Košice zareagovali až potom, čo je veľmi zaujímavé."

Takže máte pracovné leto?

Vilo: "Mali sme skôr takú pracovnú jar, až po začiatok leta, kedy sme i nahrávali v štúdiu. S demom ešte nie sme celkom spokojní, takže pár vecí na ňom sa ešte doťahuje."

Kedy od vás uvidíme niečo oficiálne v distribúcii?

Vilo: "Neviem kedy, lebo tým, že hráme to, čo hráme, nie je to veľmi predajné.

Miloš: "Ale až to ľudia pochopia, tak to predajné bude."

Vilo: "Ale na Slovensku je to bieda, o tom sa ani nemusíme baviť."

Tak potom kde je pre vás latka úspechu?

Vilo: "Latka je stále niekde pred nami."

Miloš: "Bolo by divné dosiahnuť latku a povedať si, no a čo teraz, latku vyššie? Alebo kašleme na to? Tak si len 'haluzíme' a hoci to berieme na sto percent, nie však priveľmi vážne."

Vilo:"Keby nám na tom až tak záležalo, sme už dávno v depresii a hrali by sme niečo úplne iné, niečo čo sa dnes predáva."

V čom je vaša sila, originalita, čím ste iní?

Vilo: "Nedržíme sa žiadnych šablón, nemáme vôbec žiadne mantinely a sme otvorení všetkému novému, čo je aspoň trochu 'trhlé'. Ľudia na to reagujú pozitívne, preto sa tomu nebránime."

Miloš: "Hráme všetko od punku po ultramäkký popík a späť."

Nie je pri takej širokej štýlovej základni ťažké sa názorovo zhodnúť?

Vilo: "Je. Ale, sme štvorica dosť tolerantných ľudí, vieme sa zhodnúť, i ustúpiť."

Miloš: "Nemáme žiadneho lídra, ktorý by to celé usmernil, preto stále hľadáme buď nejaký kompromis, alebo v prípade ak sa zhodneme, vyhrotíme ten nápad do extrému."

Ste niekoľko rokov spolu aj napriek tomu, že nevypredávate amfiteátre, čo je vašim hnacím motorom?

Vilo: "Po prvé je to pocit, keď hráme. Je vynikajúce vidieť dvesto ľudí, ako sa na našom koncerte baví a spieva naše texty. A po ďalšie vieme, že hudba, ktorú robíme je dobrá. Napriek tomu, že to niekto nechápe, my cítime, že takto je to správne a nemienime ustupovať."

Miloš: "Počúvam presne takú hudbu, ako hrám, je to moja droga, hlavne keď si predstavím, že ja sám som interpret takejto hudby. Za ten orgazmus to stojí."

Čo hovoríte na zvyšok košickej hudobnej scény?

Vilo: "Je toho málo, zdá sa mi, že kapely stále zanikajú. Máme veľmi dobrých kamarátov napríklad z kapely Sklo 2200 z Košíc, s ktorými i radi hrávame."

Miloš: "Okrem Nocadeň a NoName máme dobré vzťahy i s kapelami zo západu ako Hudba z Marsu, Para či Ska-pra šupina."

Ako je to s vami v súkromí, pracujete?

Vilo: "Ja študujem, zvyšok kapely pracuje a Pino momentálne skončil civilku."

Čo vízia budúcnosti? Chystáte sa aj vy raz nabehnúť na oficiálnu mediálnu kampaň s videoklipmi a pesničkami v hitparádach?

Vilo: "To všetko závisí od vydavateľstiev. Napríklad Para nehrala komerčnú hudbu, žiaden stredný prúd a pritom vydavateľstvu, ktoré sa ich chytilo sa investícia vrátila, Para sa ujala."

Miloš: "Pokiaľ sa nájde niekto, kto sa nechá presvedčiť a na našej hudbe 'zhaluzí', je šanca, že sa vo výkladoch objaví i náš album."

Vilo: "Ale myslím si, že k tomu raz dospejeme."

Miloš: "Zo snov, že sa raz budeme živiť hudbou sme už vyrástli. Našim cieľom je, aby sme sa dostali do povedomia čo najviac ľudí a hlavne chceme čo najviac koncertovať."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.