naposledy v Košiciach, hrala Rozáliu Lautzmannovú, židovku, ktorú nechtiac zabije hlavná postava Tóno Brtko. Naša prvá otázka sa týkala práve tohto predstavenia.

Obchod na Korze rieši otázku holokaustu, aký máte vy osobne vzťah k tomuto problému?

"V prvom rade tu ide o otázku ľudskosti a nie, ako ľudia zvyknú hovoriť, o židovskú otázku. Tiež tu nejde ani o náboženské či iné diskriminácie, ale o hlboký ľudský pohľad a práve takéto hry sú tu na to, aby stále prízvukovali, nech sa neopakuje zlo, ktoré nás sprevádza, odkedy je človek človekom. Napríklad dnešná mladá generácia. Ani neviem, či si vôbec uvedomuje dosah toho, čo bolo napáchané a čo znamenajú slová ako nenávisť, rasizmus, neľudskosť."

Riadite sa v živote zaužívanými životnými hodnotami, alebo si vytvárate vlastný rebríček?

"Slovo ľudskosť, dobro je iba pojem, ale naplniť ho býva už horšie. Často tu ide o rozpor, pretože človek sa skladá z dobra a zla, ale vnútornou povinnosťou každého je vytváranie obnovy v slove humánnosť. Ináč nás záplava negatív z televíznych správ pohltí."

Ste momentálne šťastná?

"Som šťastná, dá sa povedať, áno. Pretože som rada išla na zájazd, rada hrám toto predstavenie, momentálne som zdravá, mám dobrý vzťah k svojim kolegom, takže zdá sa to až rozprávkové. Človek si musí uvedomovať a najmä sa orientovať na pocit lásky, šťastia, na pocit dobra. Lebo toho zla je okolo nás, ale i v nás strašne veľa a práve to, čo si človek v mysli naprogramuje, to sa premieňa do prítomnosti. I keď je to veľmi ťažké, ale nemôžeme si to zlo pripúšťať."

Keď sa trochu ohliadnete na svoj život, zostali vám ešte nejaké nesplnené sny?

"Ja snívam iba v spánku. A čím som staršia, tým viac upúšťam od snových predstáv. Uvedomujem si napríklad, že je krásny večer, spomienka na to, že ste prežili krásny deň a to je svoj9m spôsobom sen. Lebo človek je tu ako na návšteve a na to, že tu strašne krátko žije, je pre mňa budovanie si vzdušných zámkov, ktoré nemajú reálny podklad, zdržiavaním."

Je pre vás kontakt s prírodou dôležitý?

"Jeden z najdôležitejších, lebo sme jej súčasťou a je strašne krásne sa s ňou porozprávať. Mám okrasnú záhradu, v ktorej veľmi rada relaxujem a prihováram sa kvetom a stromom. Mám tiež troch psov, dvaja dobermani sú na chalupe a dcéra má amerického teriéra. Je to neskutočne nežné stvorenie, len ma mrzí, že nemám vždy čas sa s ním pomaznať a porozprávať. Mám tiež veľký vzťah k vtákom. Nie je nad krásne ráno, keď otvoríte okno, je popršané a počujete spievať drozdy."

Váš živelný až naturálny herecký prejav je zvlášť citeľný, keď spievate. Nie je to nebezpečné, že idete až "na doraz", rozdávate sa ľuďom, hoci neviete, s kým máte do činenia?

"Nie, tak sa očisťujem, seba i ostatných, ale vždy musí kúsok zostať vo mne. Je to krásne rozdať sa, dávať. Ale aj prijímať. Je krásne pozorovať, že svojim hraním vyprovokujem aspoň jedného človeka k tomu, aby rozmýšľal. Na zlých ľudí človek nesmie myslieť. Ak to raz človek robí s dobrým úmyslom, tak sa mu ten dobrý úmysel vždy vráti."

Nedávno si v Košiciach nepočujúci zvolili svoju Miss. Majú podľa vás handicapovaní ľudia v spoločnosti nejaké špeciálne poslanie?

"Sú súčasťou nás. To, čo nie je dopriate jemu, je dopriate mne. Rada im pomôžem v rámci nejakej akcie, naposledy sme v mojom dabingovom štúdiu nahrávali grátis komentár k jednej slepeckej výstave. Pamätám sa, ako sme medzi postihnutých chodili bez nároku na honorár. Keď nás požiadajú, vždy im vyhovieme, dávam prednosť takýmto akciám."

Čo robíte, keď vás prepadne smútok?

"Stále, keď ma to pochytí, tak si predstavím, že sa rúham, že nie je nič také zlé, aby nemohlo byť ešte horšie. Snažím sa myslieť na niečo príjemné, potešiť sa maličkosťou, prírodou. No a samozrejme sa vždy pomodlím."

Máte vôbec nejakú neresť?

"Strašne veľa. Som niekedy zlostná, pracujem na svojej trpezlivosti a stále niečo hľadám. Mám toho veľa od rána a strácam veci. Či už kľúče, doklady, neviem, čo kde mám."

Máte pred sebou niečo, na čo sa tešíte?

"No, mám, ale to sa týka divadla a ešte to nechcem prezrádzať. Ale mám za sebou napríklad svoj splnený sen, čo ma veľmi potešilo. Pred týždňom som sa vrátila z New Yorku, pred tým som bola v Grécku a pred tým v Edinburghu."

Čo hovoríte na Ameriku?

"Nedá sa to konštatovať po jednom týždni, ale môj citový dojem je, že ide o krajinu tretieho tisícročia. Hučí to tam ako jedna dravá rieka a stretnete tam všetky národy sveta. Žije sa tam obrovským tempom a naplno som sa tam vyžívala vo svojej novej vášni - fotografovaní. Ale jedno som si tam uvedomila. Že aj naši prapredkovia majú veľký podiel na budovaní New Yorku, hoci za veľmi krutých podmienok. A to ma, hľadiac na tie krásne fotografie, potešilo."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.