či chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvierací miláčikovia'.
Keby ho Ladislav Chudík neprijal na herectvo, bol by Dušan Tarageľ zverolekárom. Ako stredoškolák túžil študovať veterinu v Košiciach. Otec bol vedúcim plemenárskej stanice v Smižanoch pri Spišskej Novej Vsi. Ako dieťa bol častým hosťom neďalekej veterinárnej stanice. Často vídal operácie zvierat. Lež na gymnáziu v Martine ho spolužiačka Elenka Romančíková prehovorila, aby išiel študovať herectvo. "Ale keby ma neboli zobrali, idem na veterinu," dušuje sa otec dvoch dospelých dcér Dušan Tarageľ. Vidí sa, že si obe podelili otcove gény. Barborka študuje na filozofickej fakulte dejiny umenia a túži byť scénografkou. Veronika začína doktorandské štúdium na prírodných vedách. Pracuje v Slovenskej akadémii vied a zaoberá sa chorobami zvierat.
Keď Dušan Tarageľ odchádzal študovať do Bratislavy, najprv musel skántriť 37 zajacov. "Otec mi povedal: Ja sa o ne starať nebudem. Všetky som musel pozabíjať za jediný deň. Poroznášal som ich po celej rodine. Vtedy, v šesťdesiatych rokoch, totiž ešte mrazničky neboli."
Ako člen činohry Slovenského národného divadla si veterinára napokon zahral aspoň v divadle. "Bolo to v inscenácii Kováčikovej 'Soli zeme'. Otrasné predstavenie. Mali sme iba zo šesť repríz. Možno aj preto, že téma nepasovala do tých čias. Hrali sme so Števom Kvietikom bratov, Anča Javorková mi hrala ženu. Na javisku som tam rodil kravu. Pobiehal som celý zakrvavený v bielom plášti a v gumených rukaviciach."
Nieto čudu, že v byte mali a majú Tarageľovci hotový zverinec. Škrečkov, čo doma obžierali fotelky, už ani neráta. Pred časom mali na balkóne v obrovskej voliére 15 anduliek. "Vyrastal som medzi ženami. Mám dve sestry, žena aj mama sú z troch sestier a navyše dve dcéry. Žijem medzi babami, a preto máme v našej menažérii, samozrejme, fenku. Štrnásťročnú sučku pudla. Chuderka! Už sotva vidí, netrafí ani do brány. Ale staráme sa o ňu všetci. Ani si neviem predstaviť, že by som ju mal utratiť. Je pre nás tragédiou, že sa blíži koniec. Dcéry sú hotové už teraz.
Deti mi raz kúpili corellu, aby bol konečne doma, okrem mňa, dáky iný samček. Vtáčikovi dali meno Karol. Čo ráno ho učili rozprávať svoje meno. A po dvoch rokoch nám milý Karol začal znášať vajíčka. Až keď ich nakládol zo desať, ubezpečili sme sa, že máme ďalšiu samičku. Pochopte, ja už jednoducho nemám na výber! Navyše doma plníme tri akváriá, jedno 160-litrové a v druhom asi 80-litrovom chováme párik prísavníkov. Načo im je také veľké akvárium? Práve pred chvíľou mi Veronika telefonovala, aby som uhádol, koľko kusov má nový prírastok. S veľkou radosťou mi to vždy oznamuje. Nosíme ich potom do Chovproduktu. Vymenia nám za ne krmivo pre zvieratá. Inak, chov sa jej darí. Ale vráťme sa k poslednému prírastku. Hádal som takých sedemdesiat. Bolo ich však vraj osemdesiat. Takže ma teraz doma čaká okrem rodiny aj 83 novorodencov - prísavníkov," pýši sa otec Dušan Terageľ.
Ako dodáva, keby raz zavesil herectvo na klinec, určite si založí súkromnú veterinárnu ambulanciu, alebo bude vystupovať v zoologickej záhrade.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
